Rendezvous s legendami - Smolekom a Bielikovou

RUŽOMBEROK (R.A.Ružomberský, foto LKRS) - (Tento rok uplynulo 20 rokov od získania prvého majstrovského klubového titulu v najváženejšej kontinentálnej klubovej súťaži - Európskej lige - 1999). Rendezvous pod schodami č. 37 sa nieslo v úplne inom duchu i atmosfére, ako väčšina doterajších stretnutí. Vo štvrtok 26. 9. 2019 sa v Mestskej knižnici v Ružomberku odvíjalo ďalšie pokračovanie obľúbeného formátu. Do kresiel na pozvanie Literárneho klubu ružomberských spisovateľov (LKRS), Spolku slovenských spisovateľov — KO Žilina a Mestskej knižnice v Ružomberku zasadli v prvom rade legendy svetového športu a významné osobnosti mesta Ružomberok - Jozef Smolek a Iveta Bieliková.
Napriek tomu, že sú aj publicistami v odborných periodikách a s členmi novinárskej i literárnej obce absolvovali stovky rozhovorov, téma stretnutia sa točila okolo ich životných príbehov, samozrejme basketbalu, spoločenského života ovplyvňujúceho aj samotný šport, situácie v ružomberskom i slovenskom basketbale a pod. Prítomní v zaplnenej sále knižnice sa dožadovali, aby J. Smolek napísal aj svoje pamäti, aby sa nestratilo kus historickej pamäti predmetného športu, mesta Ružomberok i Slovenska.
Riaditeľka knižnice Tatiana Babincováa a moderátor i organizátor podujatia Radislav Kendera už tradične predstavili publiku vzácnych hostí: Iveta Bieliková (1966, Ružomberok, vyrastajúca v Ludrovej) - charizmatická rozohrávačka - odchovankyňa basketbalového klubu MBK Ružomberok, začala hrať ligu ako šestnásťročná. V ružomberskom klube dosiahla aj všetky svoje hráčske úspechy, vrátane 11 titulov majstra Slovenska (1993–2004) i troch titulov majstra Česko-Slovenska a 2 víťazstiev v najvýznamnejšej kontinentálnej súťaži –Eurolige (1999, 2000). Česko-Slovensko reprezentovala na Olympijských hrách 1992 v Barcelone (6. miesto) a so Slovenskom získala strieborné medaily na Majstrovstvách Európy v Budapešti 1997, na konci ktorých bola vybratá ako najlepšia rozohrávačka aj do All stars tímu. Iveta Bieliková bola vyhlásená za Najlepšiu basketbalistku Slovenska (1990, 1996) a najlepšiu basketbalistku ČSFR (1991). Okrem športových úspechov, viackrát za sebou získala titul „Kráľovná ružomberských detí“.
Neskôr pôsobila v drese poľského družstva Gdyňa a maďarskom BKB Euroleasing Šopron. Po ukončení kariéry sa venovala trénerstvu, v roku 2007 bola asistentkou trénera Slovenska výberu do 19 rokov na majstrovstvách sveta. Viedla tiež extraligový tím BK Viktória PČSP Košice. Od roku 2007 začala trénovať mládežnícky tím v Ružomberku, ktorý sa v sezóne 2012/2013 umiestnil v celoslovenskom meradle na 5. mieste.
Do širokého spektra jej aktivít patrí aj metodika a školiteľstvo cvičiteľov, cvičiteliek, učiteľov a učiteliek pre výučbu základov basketbalu. Je spoluatorkou programu Bubo, ktorý je orientovaný na rozvoj individuálnych pohybových schopností detí v materských a základných školách. Venuje sa aj kondično-rehabilitačnému tréningu niektorých výkonnostných a vrcholových športovcov. V súčasnosti pôsobí ako trénerka 1. triedy v (podľa vlastných slov) „žičlivom prostredí“ na ZŠ Bystrická v Ružomberku.
Iveta Bieliková o ružomberských úspechoch povedala: „Na začiatku to bolo hlavne o jednom človekovi a ním bol Jozef Smolek. Naštartoval úplne iné riadenie klubu, vždy bol revolucionár, svojou víziou a nápadmi predbiehal dobu. Keď si k tomu našiel takú osobu, akou bola a stále je Natália Hejková, tak to potom bola tak silná dvojica múdrych ľudí, že si získali našu dôveru. My, hráčky, sme boli ochotné na sebe tvrdo pracovať podľa ich nôt. Dnes to hodnotím tiež tak, že boli aj dobrí psychológovia, lebo cez ich sito prešli len silné osobnosti hráčok, ktoré boli schopní sami nájsť.“
Jozef Smolek (1953, Ružomberok) - muž s vysokým medzinárodným kreditom, ktorý bol strojcom skvelých úspechov ružomberského basketbalu. Okolo roku 1985 prehovorili funkcionári vtedajšieho klubu na spoluprácu Jozefa Smoleka, ktorý v tom čase viedol klubovú mládež. Bol to on, kto v roku 1987 presvedčil právničku Natáliu Hejkovú, aby po skončení hráčskej kariéry zostala ako trénerka pri basketbale v Ružomberku.
Najúspešnejšie obdobie v histórii ružomberského basketbalu zažil klub práve pod vedením dvojice Natália Hejková (najúspešnejšia slovenská trénerka ) - Jozef Smolek (manažér a asistent trénera) v rokoch 1987–2003. Vrcholom boli dve víťazstvá tamojšieho SCP v najváženejšej kontinentálnej klubovej súťaži - Európskej lige, v rokoch 1999 a 2000. Pôsobil ako manažér slovenskej reprezentácie na majstrovstvách Európy 1997, kde naše basketbalistky obsadili druhé miesto. Ako manažér basketbalistiek presadil pre niekdajšiu vojenskú konskú jazdiareň, ktorá sa v roku 1996 zmenila na športovisko so širokým využitím, názov Koniareň.
Koncom februára 2003, po zmenách v ružomberskom basketbale, dal Smolek výpoveď. Istý čas robil externého poradcu maďarského Euroleasingu Šopron. Ten trénovala vtedy jeho dlhé roky najbližšia spolupracovníčka Natália Hejková. Zamestnal sa však v odbore, ktorý na libereckej technickej univerzite vyštudoval. Pracoval ako manažér v súkromnej firme vyrábajúcej špeciálne obalové materiály. Od konca roku 2004 pôsobil na poste generálneho sekretára Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA). Je spoluautorom programu Bubo, ktorý je orientovaný na rozvoj individuálnych pohybových schopností detí v materských a základných školách. V súčasnosti žije a pôsobí v Ružomberku.
Počas dva a pol hodinového besedovania, publikum nechcelo, aby sa úžasné stretnutie s hlavnými aktérmi ani skončilo. Až po prísľube, že sa ešte určite v Rendezvous stretneme sa podarilo akciu ukončiť. Nechýbala počas jej trvania prezentácia spomienok, vážnych i humorných zážitkov, spomínané bolo aj množstvo práce, tréningové procesy, intuícia hlavných predstaviteľov ružomberských basketbalových úspechov Smolek – Hejková – Bieliková, ale i závažné skutočnosti likvidácie klubu a pod.
Smolek a Bieliková - legendy budovania nielen profesionálneho basketbalu a nielen ružomberského, tu povedali toľko, čo súčasná diplomacia dovoľuje a malo to byť však médiami zaznamenané. Môžeme sa stotožniť s tým, ako sa vyjadril tajomník Literárneho klubu ružomberských spisovateľov Marián Mydlo: „Nechcem glorifikovať tento večer, kde Smolek nechcel a ani nemohol všetko povedať na otázku, prečo to tak v Ružomberku dopadlo s basketbalom, kto a čo je príčina toho... (keď takýto matador nemá dodnes s ním zmluvu - áno zmluvu s basketbalom).“
Človek ku ktorému sa chodili manažéri tohto športu zo zahraničia učiť ako zakladať a dosiahnuť to, čo dosiahol Smolek s Hejkovou s ich tímom. Premrhaná šanca pekného večera Pod schodmi pre MTR, o ktorom bude písať Kendera, nenechala nikoho na pochybách že tu mala určite byť kamera MTR (a to nie len pri tejto akcii), aby sa vyskladala mozaike dejín mesta, jeho kultúry, športu, školstva či politiky a zachovala sa pre budúce generácie.