Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto Elena Klimešová) - "Ak potrebujete skopírovať dokument, predložte občiansky preukaz a povedzte, čo to je, aby som to zapísala. Zaplatíte tri koruny," povie pani v rozmnožovni tlačív. Taký malý úryvok zo scenára. Nie však literárneho, ale takého, ktorý písal sám život. Alebo ani nie tak život, ako vládnuci režim. Áno, tento malý útržok mozaiky nášho vtedajšieho života je žiaľ pravdivý. Aj toto patrilo do doby vlády jednej strany, tej komunistickej. A táto suverénna a samozrejme neomylná strana chcela, aby sa žil život podľa jej predstáv, noriem. Predovšetkým však podľa príkazov a zákazov.
Režim komunistov bol v stálom strachu
V našom meste bola rozmnožovňa tlačív cez ulicu, oproti polícii, vtedy verejnej bezpečnosti. Písanku s registráciou skopírovaných dokumentov a samozrejme zoznamom osôb bezpečnostné orgány starostlivo kontrolovali. To už bola doba osemdesiatych rokov, keď sa kopírka pre domácu potrebu dala lacno kúpiť v kapitalistickom zahraničí v bežnom obchode.
Tlačoviny, knihy, informácie bol jeden z postrachov režimu, ktorý sa našim sovietskym "priateľom" ľstivo podarilo implementovať, či skôr infikovať, do našej spoločnosti.
Nemysliteľnou vecou bolo, žeby si niekto len tak vydal knihu a distribuoval ju. Čo je dnes tak bežné, že si to ani nevšímame. Dovoz literatúry, najmä náboženskej, sa robil samozrejme tajne. Voči tomuto boli colníci zvlášť ostražití.
Pod lupou
Kontrolou, sledovaním, kádrovaním, boli vládnuci komunisti doslova posadnutí.
Riešili, kto sa môže kde zamestnať, kto, kde a na ako dlho vycestovať, kto môže študovať, kto môže učiť. Akých má príbuzných. A tiež i to, kto bude internovaný a kto zlikvidovaný.
Zločinný systém postavený na fanatickej ideológii bludov.
Na okresných výboroch komunistickej strany sedeli príslušní tajomníci, ktorí kontrolovali a dozerali hospodárske, kultúrne či cirkevné rezorty v štáte. Napríklad cirkevný tajomník musel kňazovi schváliť kázeň, ktorú prednesie v kostole pri väčšom sviatku, odpuste. Divadlo, koncert i film pre distribúciu zaraďovala strana po svojom sválení.
Ani len taká bežná výstava fotografií sa nedala urobiť bez kontroly zhora.
Podujatia museli mať správny ideologický podtón. Tak sa výstava robila pri príležitosti víťazstva pracujúceho ľudu, koncert žiakov sa venoval zjazdu komunistickej strany a pingpongový turnaj októbrovej revolúcii...
Pláca a ceny
Len výlov kaprov sa robil pre Vianoce. Tie sa museli akosi pretrpieť, keďže sú kresťanským sviatkom.
Vtedy sa dalo kúpiť, po vystátí dlhého radu, i exotické ovocie, ale iba v primeranom množstve.
Kilo citrónov 10 Kčs, pomarančov 14,- a banánov 17,-.
Od mesta Aš až po Sobrance jednotná cena.
Nech si každý vyráta, koľko by si mohol toho dopriať za čias "úžasného" socializmu, keď hodinová mzda robotníka bola 8 - 10 korún v hrubom.
Cukor, chlieb, stál 7,30, maslo 10,- a červené konzumné víno "sviečka" 1 liter 27,-.
Akcie na potraviny neboli a brať sa muselo všetko, čo predavačka nabalila, aj zhnité. Nikto sa nemohol prehrabovať v zelenine ani ovocí.
Vo všeobecnosti bol nedostatok tovaru takmer všetkého druhu a dlhé rady na základné potraviny, najmä mlieko a mäso.
Zločinná ideológia - komunizmus
V porovnaní s fašizmom v počte obetí vedie komunizmus nie o jednu-dve konské dĺžky, ale o celú dostihovú dráhu, v Chuchli. Kam vstúpil komunizmus, priniesol biedu a strádanie. Ale najmä cielený a systematický útlak.
Zmutovaný a exponenciálnym indexom vynásobený komunizmus nesie prívlastok stalinizmus.
Práve táto podoba zvlčilého systému sa usadila v Československu do začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Pár pokusov zvrátiť hroziace príchodzie nebezpečenstvo ruského boľševizmu, bolo skôr v platonickej rovine.
Sila štátneho aparátu však láskavosť nepoznala.
Najmarkantnejším príkladom bola aj justičná vražda obžalovaných v hnutí protikomunistickej rezistencie Biela légia. Tunega, Púčik a Tesár dostali doživotné tresty a nastúpili ich výkon. Povrazuchtivý prokurátor Rašla, známy z procesu s Tisom, sa však odvolal.
Všetkých popravili.
Mechanizmus princípu stalinských metód riadenia štátu pokračoval. A tak príkorie vyšetrovateľských praktík musel znášať aj sám komunista Rašla, ako aj väzenie. Presne podľa Stalina, odstraňovať vlastných ľudí.
Justičné vraždy
Takto doplatil aj generálny tajomník komunistickej strany Slánsky. Bol jedným z hlavných tvorcov a organizátorov komunistického teroru panujúceho v Československu koncom 40. a začiatkom 50. rokov 20. storočia. Nakoniec sa sám stal jeho obeťou.
V roku 1951 ho zbavili funkcií, zatkli, obvinili z organizácie protištátneho sprisahania. Vo vykonštruovanom procese ho odsúdili a v roku 1952 popravili.
Podobne ďalší komunisti, ako Husák a Novomestský, mohli hovoriť o šťastí, že skončili len v base. Seriál justičných vrážd však pokračoval.
Vďaka svojej neústupnosti sa stala symbolom odporu proti vládnucej komunistickej strane Milada Horáková. Pred popravou sa nemohla objať ani so svojimi deťmi.
Bernard Jaško z Černovej sa stal tiež jednou z obetí komunistického besnenia, cez prokurátora Rašlu.
70 tisíc ľudí bolo na Slovensku zatvorených pre svoje svedomie. Spolu boli odsúdení na viac ako 80 tisíc rokov...
Veľký brat ťa vidí
Uvoľňujúce roky neskôr neunikli pozornosti dozorujúceho veľkého sovietskeho brata. Vraždil. Prepadnutím nášho štátu pritvrdil vnútorné vzťahy v spoločnosti. Odrazil demokratizačné snahy. Ubytoval sa u nás na viac ako 20 rokov. Okrem iného spôsobil aj veľký ekonomický nápor na naše hospodárstvo.
Štátne bezpečnostné zložky zvýšili aktivity, pribúdali agenti, donášači. Vyhadzovy zo zamestnania, zákazy účinkovať, verejne pôsobiť.
Vystúpila petícia Charty 77, domáhajúca sa spravodlivejších podmienok života u nás.
Jej hovorca, významný filozof Jan Patočka, po jednom z výsluchov na ŠTB, podľahol mozgovej mŕtvici.
Poslednou obeťou, ktorú majú za ušami naši vládnuci komunisti, je brutálne zavraždený katolícky kňaz Štefan Polák v roku 1987. Dodnes seriózne nevyriešený prípad. Jeho údajný a odsúdený vrah skončil vypadnutím z vlaku s guľkou v tele...
Svetlé zajtrajšky
"Zítra se bude tančit všude, až naše vítězné vlajky rudé na stožáry světa vyletí!"
Taký refrén jednej z odrhovačiek, ktoré mali mastiť svojou kultúrou kolesá škrípajúceho režimu. V školách sa žiakom vysvetľovalo, že to najlepšie všetkých ešte len čaká. Teraz sme, ako ináč, šťastní, že žijeme v rozvinutej socialitickej spoločnosti. Prídeme však do doby komunizmu, kde bude všetko dostupné. Podľa toho, kto má akú potrebu, všetko bude mať zadarmo, peniaze nebudú existovať. Bludy trafených slepým nábojom z Aurory.
Aj súdruh učiteľ na základnej škole, ktorý musel toto žiakom nalievať do hlavičiek, so zmenou doby uvoľnene navštevoval nedeľné bohoslužby. Aj to je prínos našej Nežnej revolúcie, ktorá zbavila človeka rôznej demagogickej zviazanosti a oslobodila ho zvnútra.
Zaslepení komunisti
Napriek svojej ostražitosti, nevládala vládnuca strana dohliadať na bezvýhradné dodržiavanie svojho scenára pre život spoločnosti. Trhliny sa tu i tam objavovali. Ľudia sa domáhali informácií, životného štandardu, zdravotnej starostlivosti.
Banánmi sa všetko uspokojiť nedalo, ako aj vtedy, keď sa zrazu objavili i v lete, v deň výročia SNP v roku 1984, a predávali sa v B. Bystrici. Na ulici!
Všetka moc pochádza z ľudu!
Spoločnosť si žila svoj život, nielen kutilov a záhradkárov, ale i satirikov a ironistov. Hlasitý smiech bol častou odpoveďou na pošepnutú dobrú politickú anekdotu. Posledný vládnuci komunista Jakeš pôsobil svojou pitoresknosťou celkom úprimne.
Zrazu začalo presvitať cez škáry biednej chatrče komunizmu jasné svetlo. Hrdzavé klince, ktorými bola zbitá, už tiež nedržali. Ľudia si čoraz viac uvedomovali, že nie sú vrecom bludnej ideológie šľahnutí a celkom podvedome podpilovali koly tejto chatrče, ktoré ju podopierali.
V mene technicko-revolučného pokroku
Zadovážiť si satelitný prijímač bola zároveň pozvánka na výsluch. Kúpiť ho v obchode u nás bolo samozrejme nemožné, ale čierny trh existoval. Tiež jeden taký produkt socialistického budovania hospodárstva spoločnosti. Pokrok však sa zastaviť nedá.
Zahraničné televízne programy v plnej ponuke až do bytu, v tej pomocnej v prekopírovaných videokazetách.
Sami komunisti si začali uvedomovať, že vodnými delami možno pár sviečok zahasia, ale na veľký rozhárajúci plameň vo vnútri ľudí je táto technika prislabá.
Stotisícové davy plnili púte v Levoči, Šaštíne, Velehrade.
Spoločenské pohyby v zahraničí prinášali potmehútske úsmevy s očakávaním zmien aj u nás. Strohé novinové správy bolo treba čítať s veľkou pozornosťou, pretože najviac informácie bolo medzi riadkami.
Trabant vykupiteľ
V lete 1989 prešla trpezlivoť tak Maďarov ako i Nemcov. Tí prví otvorili na hranici cestu druhým a zrazu sa začala Európa normalizovať. Východní Nemci sa ocitli, nepredstaviteľne, u tých Západných.
Poliaci mali na Rusov dávno spadnuté najmä za katyňský masaker. Obruč boľševického biľagu bola u nich napnutá na prasknutie.
Gorbačovský Sovietsky zväz mal už od černobyľskej jadrovej katastrofy dosť starostí sám so sebou udržať sa pokope. O sféru svojho vplyvu na západ od svojich hraníc, ktorú si vydobyl po vojne, veľký záujem už nemal. Aj to je možno vysvetlenie, prečo okupačné vojská v roku 1989 u nás nezasiahli. Tiež berlínsky múr bol už v ruinách, takže komunistami splodený socializmus vstupoval u nás, síce v pomerne vysokom veku, do agónie.
Dni života mal spočítané.
Slobodu nekúpiš, sloboda si získa teba!
Ťažko sa vysvetľujú veci, ktoré treba zažiť. Ak sa vec, skúsenosť, osobne neprežije, zostane len v rovine informačnej.
Tridsiatnik s rodinou a zabehnutý v zamestnaní určite inakšie vníma vtedajší spoločenský zlom, ako niekto, kto mal 10-12 rokov. Mladším ľuďom už môžu pripadať všetky reči o tamojšom režime otravné a vzhľadom na spomenutú osobnú skúsenosť aj málo reálne.
To, že sa teraz môže u nás hocikto kedykoľvek zdvihnúť a pohnúť sa v ktorúkoľvek stranu sveta bez toho, žeby sa niekoho na čokoľvek pýtal, je samozrejmosť.
Sú takí, ktorým je za takýmto svetom ľúto.
Uvítali by pre hoci krátku cestu do susedného Rakúska vybavovať v svojom zamestnaní kolobežku súhlasných podpisov, stranícky výbor nevynímajúc. Darmo by niekto argumentoval, že predsa členom strany nie je.
"Aj tak si, súdruh, uvedom, že komunistická strana musí dať súhlas ku tvojej ceste."
Obštrukcie na hraniciach v rozsahu niekoľkých hodín bolo potrebné tiež vnímať s vďakou za bdelosť nášho socialistického zriadenia a jeho bezpečnostného aparátu.
Ak teraz prekročí nevedomky hranicu do susedného štátu dnešný tridsiatnik, to, že si to potom neuvedomí nijako na neho nedoľahne. Ak sa to však stane pisateľovi tohto článku, ktorý polovicu života prežil v marazme socializmu, dostane malý elektrošok. Stále sa ešte nevie nadýchnuť dostatku slobody.
Ďakujeme, to strašné stačilo
Vďaka Sovietskemu zväzu, a s tým istým na večné časy. Demagogické frázy zhrýzajúce vedomie a trčiace z každého rohu. Samozrejmá súčasť lojality, riťolezectva.
Po normalizačnom procese v roku 1968, teda likvidácii všetkého ako tak dobrého, sa naša štátna hymna nehrala bez tej sovietskej, akoby bola jej súčasť.
Štátna vlajka vždy musela visieť so svojím červeným dvojčaťom.
V zahraničí to mnohí ťažko chápu aj teraz, že keď sme s tým zriadením neboli spokojní, tak sme si mali zvoliť pri voľbách iné. Samozrejmý pohľad človeka, žijúceho celý život v demokracii. Toto sa tiež ťažko vysvetľuje.
Vo vtedajších voľbách sa volili len kandidáti jednej strany. Účasť sa kontrolovala a v percentách dosahovala hodnoty blízke k číslu 100. Ak sa niekto opovážil ísť za záves upraviť svoj hlasovací lístok, bol podrobený kritike a ohováraniu. Hlasovať sa malo manifestačne, okamžitým vhodením hlasovacích lístkov do urny.
Komunistická strana mala, článkom č. 4, v ústave, zabezpečenú vedúcu úlohu v štáte. Zvrátené a strašné.
Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí
A ak teraz tento článok môže čitateľ v týchto novinách čítať, znamená to len jedno. Sloboda je tu.
Jeho autor nedostane predvolanie pred príslušné orgány, ani jeho rodinu nebude nikto perzekvovať.
The end
A ten s obštrukciami nadodobudnutý skopírovaný dokument mám dodnes. Stále z neho cítiť zmes čpavku a liehu, nielen ako výraz stavu techniky tej doby, ale ako zápach jej zlovestného ducha, ktorý presvitá medzi nás stále...
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.22/2019)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: