SPRAVME SI VIANOCE KAŽDÝ DEŇ

RUŽOMBEROK (Michaela Milá, ilustračné foto rkhlas) - Počas celého roka sa o kultúrny život v našom meste nepretržite starajú rôzne inštitúcie, občianske združenia, podniky, školy, cirkvi i jednotlivci. Aj vďaka nim každé dva týždne môžeme (okrem iného) bohatým programom napĺňať našu pravidelnú rubriku Kam sa vybrať. Často máme dokonca problém s nepostačujúcim vyčleneným priestorom, lebo, hoci sa to niektorým ustavične nespokojným ľuďom nemusí tak zdať, pravda je taká, že v Ružomberku si je na poli kultúry naozaj z čoho vyberať. Tí, ktorí v tejto oblasti pracujú, majú čo robiť počas celého roka, a pred sviatkami a pripravovanými januárovými podujatiami sa ich aktivita neznižuje, naopak, predvianočné obdobie je plné vystúpení, koncertov a rozličných ďalších podujatí pre všetkých, aby bolo v meste cítiť sviatočnú atmosféru. Ako vnímajú a prežívajú Vianoce po všetkých pracovných povinnostiach ľudia, ktorí sa počas celého roka starali o kultúrne programy? Aké tradície majú vo svojich domovoch zaužívané? Pýtali sme sa kolegov z Kultúrneho domu Andreja Hlinku, mestskej spoločnosti a dovolili sme si nahliadnuť do ich súkromia.
Ján Pavlík, riaditeľ KDAH: „Vianoce sa pre mňa z pochopiteľných dôvodov spájajú s detstvom, najmä s časmi, kedy sme bývali v múzeu. So sestrou sme sa tešili na darčeky a stromček, ktorý mal vďaka vysokým stropom vždy tri a pol metra. Tradíciou bolo viazanie salónok. Celý Štedrý deň sme nahovárali mamu, aby nám dala jesť, ale ona trvala na pôste až do večera. Hlavným chodom Štedrej večere bola u nás morka na zelenine s tarhoňou. Starý otec Pavlík bol totiž dolnozemský Slovák, a tam treba hľadať pôvod tohto jedla. Polievka bola morčacia, na slávnostne prestretom stole musela byť vianočka, oplátky, med, orechy, svietnik so sviečkami. Každý rok sme dostali medový krížik na čelo. Mamka ako tradíciu zo svojej rodiny pripravovala aj kapra a zemiakový šalát. Klasickú kapustnicu sme varili až na Silvestra. Po Štedrej večeri sme vždy zobrali sánky a vybrali sa na pochôdzku po rodine – zaspievať koledy. Ja aj s husľami. Najskôr sme sa zastavili u starej mamy Jurecovej, ktorá bývala pri starej bryndziarni, odtiaľ sme išli k starkým Pavlíkovcom na Žilinskú cestu a v čase, keď ešte žila prastará mama Ochmanová, končili sme Štedrý večer u nej v Rybárpoli. Vianoce bývali biele, so snehom, plné pokoja a milých ľudí, ktorých sme v uliciach mesta stretávali, a aj keď sme sa nepoznali, pristavili sme sa a navzájom si popriali krásne sviatky. V súčasnosti niektoré z týchto zvykov stále doma zachovávame, s tým, že Vianoce sú o rodine, a teda o dcérach a vnučkách. Morka na zelenine s tarhoňou ale musí byť, stromček každý rok ostáva na mne a na staršej dcére Saške. Namiesto morčacej polievky máme kapustnicu, vnučky majú na výber rybku alebo rezník. Po večeri rozbaľujeme darčeky, ale koledovať a prechádzať sa už nechodíme.“
Dagmar Zachová, oddelenie programov KDAH: „Predvianočné a vianočné obdobie mám veľmi rada. Do svojej rodiny som si priniesla viaceré tradície z detstva, od mojich rodičov. Na Štedrú večeru sme mávali oplátky s medom, makové a bryndzové opekance, kyslú polievku s údenou rybou, hubami a tarhoňou. Túto polievku varím dodnes na Vianoce aj doma, už vo svojej rodine, manžel si musel zvyknúť. V detstve sme mávali ako hlavný chod kapra, teraz robievame pstruhy na masle. Ako malá si pamätám, že na Štedrý deň ráno ma vždy zobudila nádherná vôňa koláčov, pretože sa u nás od rána pieklo. Je to krásna spomienka na Vianoce, keď som bola dieťa. Po Štedrej večeri sme s rodičmi chodievali spievať koledy k starej mame, dnes trávime Štedrý večer doma, len my s mužom a deťmi, rodičov z jednej i druhej strany navštevujeme na prvý a druhý sviatok vianočný. Už niekoľko rokov máme pekný zvyk v rodine, že pod vianočným stromčekom si vždy nájdeme nejakú spoločenskú hru, ktorú sa spolu s deťmi hráme potom celý večer. A milujem vianočné rozprávky.“
Svetlana Ťupeková, zástupkyňa riaditeľa KDAH: „Každá rodina je jedinečná. Tá naša je spojením východu a stredu, teda rusínskej a slovenskej národnosti, kultúry, zvykov. A tak naši darcovia DNA vytvorili menu, ktoré je stále aktuálne, žiaľ, jeden z darcov už chýba. Stromček sme mali vždy živý, tu mi hneď napadla záchranná akcia na Štedrý deň – bývali sme na prízemí a z balkóna v noci pred Štedrým dňom nám ho ukradli! Neostávalo nič iné, iba davaj ho do lesa (priznávam, vtedy to bolo normálne), a otec doniesol nový. Fénom sme ho so sestrou sušili, pretože bol mokrý od snehovej nádielky (aj toto bolo normálne – snehu po kolená). Prípravy ako upratovanie, pečenie, varenie, zdobenie - klasika – nekonečné drhnutie a prášenie kobercov, závesov a záclon (vždy si na ne spomeniem, keď visím ako opica u mamy v byte), plávajúci kapor vo vani (potom sme dostali z neho šupiny pre šťastie - už v detstve som ho nemusela a ostalo mi to dodnes), salónky vyjedené zo stromčeka ešte pred Silvestrom (zakamuflované kockou cukru), farebnosť zdobenia nebola ako teraz – všetky gule, slamienky, šúpolienky, svetielka v počte 12 - každý rok tie isté. V detstve sme niekoľko rokov so sestrou Ifkou pripravovali program – ja som (ne)hrala na drevenom klavíri (detská hračka – ruská výroba, podotýkam, kvalitná) a sestra spievala a recitovala. Vianočný večer: vždy prestreté jedno miesto navyše, sviatočný príhovor hlavy rodiny, sviatočný prípitok (ráta sa aj nealko), medový krížik na čelo (pre zdravie), oplátky, vianočka, maslo, cesnak, kyslá polievka (iba čistá voda z nakladanej kyslej kapusty, k nej popučené zemiačiky s maslom), kapustnica so zemiakmi a hríbmi (bez varenia s klobásou, údeným), mačanka (hríbová omáčka), tatarčane pirohy (na slano, spájame s mačankou), zemiakový šalát a rybka, koláčiky. Pre mňa boli a sú „topkou“ pirohy, tých sa nevedia dojesť ani moji dvaja indiáni, alias synovci. Nie všetky Vianoce boli v minulosti pokojné, veselé, ale aj taký bol život. Preto by sme si mali Vianoce robiť každý deň minimálne dobrým skutkom, milým slovom, pohladením (aj na tej duši) a možno k tomu prispejú aj slová obľúbeného autora: - Čím viacej vieš, tým menej buď chladný... cudzí osud nech Ťa bolí viac než vlastný... vedz – žiješ, aby iní boli šťastní... - tak želám všetkým pohodové Vianoce podľa vlastných predstáv, hlavne v zdraví a v prítomnosti najbližších a namilovanejších."
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase 24/2019)