Zodpovední Ružomberčania, ale...

RUŽOMBEROK (Michal Paška, foto autor) - Zmapovali sme, ako sa aktuálne opatrenia prejavili na nakupovaní i dopravnej situácii v Ružomberku. Je štvrtok 19. marec 2020 popoludní a už cesta vlakom napovedá, že Liptov nie je v bežnej situácii. Vlaky jazdia podľa sobotného grafikonu, na trati ich je teda menej, ako počas bežných pracovných dní.
Korčuliari využili počasie
Kupé nám na ceste z Liptovského Mikuláša poskytne úplné súkromie, ktoré preruší len otvorenie dverí. „Dobrý deň, cestovné doklady prosím,“ ozve sa ešte pred prvou zastávkou za Liptovským Mikulášom sprievodca. Samozrejme, do tváre mu ani poriadne nevidieť, má ju zakrytú rúškom a ruky mu chránia rukavice. Z mobilu, ktorého sa ani nemusí dotknúť, si „požičia“ moderný cestovný lístok vo forme QR kódu a po rýchlej kontrole sa vyberá za ďalšími cestujúcimi.
Je ich o poznanie menej, ako počas všedných pracovných dní. Na prstoch rúk porátate tých, ktorí do vlaku nastúpili v Liptovskej Teplej a v Liskovej a oveľa menší „frmol“ je aj v ružomberskej stanici. Je vidieť, že do vlaku nastupujú tí, ktorí nemôžu pracovať z domu.
Cestou nás zaujala ešte vodná nádrž pri Bešeňovej, ktorá „susedí“ so železnicou. Pekné počasie a asfaltový povrch využilo niekoľko korčuliarov či pár ľudí na prechádzku v peknom prostredí. Cesta ubehla rýchlo, meškanie nebolo kde nabrať a už sa s vlakom lúčime na zastávke v Rypárpoli.
Zákazníkov informujú
Vybrali sme si ju preto, lebo z nej naše kroky smerovali na krátku „inšpekciu“ do neďalekého hypermarketu oproti Katolíckej univerzite. Už čakanie pred priechodom pre chodcov na svetelnej križovatke ukazuje, že premávka je o poznanie menšia, ako ju poznáme z uplynulého obdobia. Menší ruch ako zvyčajne vládne aj na parkovisku, hoci o pokoji nemôže byť reč. Dvere si takmer neoddýchnu, zamestnávajú ich nakupujúci. Na nikom nevidieť nervozitu, opakuje sa to dookola: s nákupným košíkom či „len“ s taškou k autu a potom domov.
Žiadnu mimoriadnosť nebadať ani medzi regálmi, ktoré vonkoncom neboli prázdne, akoby sa niekto mohol obávať. Svedčili o tom aj nákupné vozíky zákazníkov. Rúška sú nevyhnutnou výbavou každého jedného z nich a skutočne sme nevideli nikoho, komu by nechránili tvár.
„Vidíš, aj tu je to vyznačené. Odstup má byť jeden a pol metra,“ tichým hlasom sa prihovára mladý muž svojej milej držiac v ruke košík. Známy reťazec aj čakanie pred pokladňou využije na to, aby cez rozhlas informoval svojich zákazníkov o aktuálnych nevyhnutných opatreniach a potrebe ich dodržiavania. Na konci sa hlas z reproduktora zákazníkom nezabudne poďakovať.
Poď rýchlo dnu
Ulice sú tiché, no sem – tam stretnete živú dušu pri venčení psa či mamičku s kočíkom. Samozrejme, s rúškami na tvári. Nášmu zraku sa z vedľajšej ulice nevyhne ani brána futbalového štadióna, cez ktorú pravidelne prechádzame a vy si potom v novinách prečítate reportáž zo zápasu. V mysli sa automaticky vynorí otázka, že kedy sa brány pre verejnosť otvoria nielen na futbalovom štadióne, ale aj na iných športoviskách...
V Políku to má do obchodu namierené aj dvojica žien, ako inak, s rúškami na tvári. „Vidíš, dobre som ti hovorila. Otvorené majú už len do 17:30 hod, nie ako zvyčajne do 19:00 hod. Poď rýchlo dnu,“ nabádala jedna z dvojice. Pohľad na hodinky prezrádzal, že do dočasnej „záverečnej“ (oznam uvádza, že do konca marca) je ešte niečo cez štvrťhodiny. Na dverách do predajne nechýba samozrejme ani informácia, že dnu treba vstupovať s ochranou tváre – úst a nosa. Zákazníkov v tejto predajni rátame na prstoch jednej ruky, na čo má samozrejme vplyv aj blížiaci sa koniec otváracej doby.
Pokoj na parkovisku oproti Liptovskému múzeu, kde parkovali len tri autá, predznamenáva pokoj aj v tejto predajni. Stretnutia s ľuďmi pri našom presune do centra mesta sú ozaj veľmi minimálne. Cestou náš ešte zaujmú plagátiky na vchodoch, ktoré informujú o pomoci s nákupom.
Do odvolania zatvorené
Od Kultúrneho domu Andreja Hlinku si v pešej zóne všímame aj výklady niektorých prevádzok. Z pochopiteľných dôvodov sú zatvorené a nikto v čase písania tejto reportáže nevie odhadnúť, kedy opäť privítajú zákazníkov. Niektorí obchodníci stavili na strohý, priam úradný oznam, iní sa rozpísali trošku viac.
„Z dôvodu mimoriadnej situácie bude prevádzka do odvolania zatvorená. Vzniknutá situácia nás veľmi mrzí a dúfame, že vás čoskoro opäť privítame,“ čítame pod červenou ceduľkou s nápisom zatvorené.
„Z dôvodu súčasnej epidemiologickej situácie a nariadenia krízového štábu SR vám s ľútosťou musíme oznámiť, že budeme do odvolania zatvorení,“ informuje oznam, ktorého súčasťou je aj telefónne číslo pre prípadné ďalšie informácie.
Počas asi desiatich minút nášho pohybu sme v pešej zóne narátali spolu 6 ľudí. Centrum mesta bolo po 17:30 hod veru poriadne vymreté, ale vôbec sa niet čomu čudovať.
Pozitívne je, že Ružomberčania, ktorých sme stretli, mali na tvárach rúška, ale... Ale nechceme to zakríknuť a veríme, že aj ostatní prijaté opatrenia neberú na ľahkú váhu.
Miesto chodcov kačky
Svižnejším krokom sme sa presúvali na železničnú stanicu. Na chodníku vedúcom k benzínovej pumpe a ku križovatke sme tentoraz nestretli žiadnych chodcov. Nahradili ich dve kačky. Na chodníku mali absolútny pokoj na to, aby sa zahrýzali do zelene. Nevyrušil ich ani náš záujem a problém nemali ani s tým, že si ich odfotíme.
Menší pohyb bol pred železničnou stanicou, no v jej vnútri nebolo ani nohy... Na osobný vlak do Popradu čakali na nástupišti štyria ľudia. Keď súprava na tretej koľaji zabrzdila, do vagónov nastúpilo približne desať ľudí a asi rovnaký počet v Ružomberku aj vystúpil.
S bežným dňom sa to porovnať nedá, bežné dni ale teraz nežijeme...
(článok sme zverejnili v Ružomberskom hlase č.5+6/2020)