Výborná návštevnosť ako odmena

KALAMENY (Michal Paška, foto autor) - HRAD LIPTOV Za občianskym združením Castrum Liptov je veľa práce. Hoci ide len o zrúcaninu, teší sa veľkej pozornosti verejnosti. Najmä pre doslova úchvatné výhľady, ktoré sa vám z neho naskytnú. Reč je o Hrade Liptov, ktorý sa nachádza nad obcou Kalameny. Ešte pred pár rokmi by ste pritom o spomínaných výhľadoch mohli len snívať...
Nebolo sa kde pohnúť
Ruinám hradu častejšie ako turisti robili spoločnosť náletové dreviny, ktoré znemožňovali akýkoľvek pekný pohľad, ktorý táto lokalita ponúka. Približne pred šiestimi rokmi sa na Hrade Liptov začala angažovať trojica chlapíkov z Kalamien: Michal Trnovský, Juraj Lovich a Ján Mrva.
„Ako partia sme postupne na hrade začali pracovať. Veru, okolie bolo v dezolátnom stave, doslova sa nebolo kde pohnúť. Začali sme s kosením a miznúť začali aj náletové dreviny. Postupne okolie hradu začalo vyzerať inak a ľuďom, ktorí ho pomaly objavovali, sa začali naskytať pekné výhľady,“ približuje jeden z členov občianskeho združenia Castrum Liptov Michal Trnovský.
Nakopli ich úspešné projekty
„Keby boli peniaze, urobili sme tu altánok.“ Aj takéto myšlienky blúdili trojici v hlavách, keď si predstavovali, čo by postupne vylepšili. Veľkou pomocou pre nich bola grantová výzva z ružomberských papierní. Vypracovali projekt, s ktorým uspeli a zo získaných financií vybudovali altánok. Ako inak, svojpomocne. „Potom sme sa zapojili do druhej výzvy cez telekomunikačného operátora. Boli sme úspešní a vybudovali mostíky. Netajím, tieto dva úspešné projekty nás veľmi nakopli a dodali sily do ďalších aktivít. Horšie by bolo, keby nám nevyšiel ani jeden... Počas debát a pamiatkarmi sme dostali dobrú radu, aby sme založili občianske združenie, s ktorým sa môžeme uchádzať aj o štátne dotácie a ďalej zveľaďovať hrad aj jeho okolie. Tak sme splnili všetky potrebné náležitosti a založili občianske združenie Castrum Liptov,“ vysvetlil Michal Trnovský.
Zvládajú to v trojici
„Na všetko sme dvaja-traja, takže sa obvoláme a následne púšťame do práce.“ Ani sa nám nechce veriť, že za postupným oživením hradu je len trojica ľudí. Veru, odvádzajú perfektnú prácu. Činia tak, samozrejme, vo voľnom čase. Jedným z dôkazov je aj minuloročná kompletná premena rebríka na hrad.
Drevo hnilo a keďže bezpečnosť je prvoradá, rozhodli sa pre kovový. „Taký, čo nás hádam aj prežije,“ usmial sa Michal Trnovský, ktorý rebrík doma pozváral a následne s kolegami osadil.
Ako prvá informuje o hrade informačná tabuľa, ktorá sa nachádza v Kalamenoch. Je vyrezávaná, čo je práca miestneho rezbára. Z jednej strany ju strážia dva medvede a z druhej dve sovy. Nechýbajú informácie o termálnom prameni, o obci a, samozrejme, o hrade.
V uplynulom roku v úseku od jazierka na hrad pribudlo päť informačných tabúľ. Náklady vo výške približne 2700 eur hradili z vlastných zdrojov.
S prispením ministerstva kultúry SR vlani vydali zaujímavú brožúrku a nový propagačný materiál o hrade Liptov. Suveníry v letnom období predávajú aj na parkovisku pri termálnom prameni.
Trasa navedie k studničke
Minulý mesiac sme v Ružomberskom hlase podrobne písali o vynikajúcom počine tohto združenia: v Kalamenskej doline vybudovali ozaj vydarenú studničku Aničku. Donedávna zanedbaná studnička a jej okolie sú teraz vďaka partii nadšencov na nepoznanie. Okrem úprav samotnej studničky a okolia urobili prístrešok s posedením. Nechýba ani informačná tabuľa s informáciami o prameni. Kým si rodičia posedia a oddýchnu, deti si môžu zahrať pexeso, v ktorom sa dozvedia, kto býva na lúke a v lese.
„Väčšina ľudí ide na hrad v smere od termálneho jazierka a rovnakým smerom sa vracia aj dole. Keď sme vybudovali studničku, modrý chodník som preznačil a na hrade sme dali informáciu aj o alternatívnej trase – teda z hradu smerom k studničke. Turisti už tak majú k dispozícii zaujímavý okruh. Na hrad môžu ísť jednou trasou a nazad druhou, ktorá ich navedie k studničke,“ povedal Michal Trnovský o zatiaľ poslednej aktivite.
Úspešná bola aj požiadavka na Klub slovenských turistov. „Roky rokúce chodí na hrad aj veľa kúpeľných hostí z Lúčok. Pacienti však po okolí blúdili, keďže chodník nebol značený. To je však už minulosť a bezpečne sa k nám dostanú aj z Lúčok – z kúpeľov vyjdú priamo pri termálnom jazierku,“ vysvetlil Michal Trnovský.
Rekordný počet návštevníkov
Na mostíku sa nachádza aj počítadlo návštevníkov. Funguje tak, že stlačíte gombík a hneď vidíte, koľko ľudí bolo na hrade pred vami. Podľa tohto jednoduchého pomocníka vlani zistili, že na hrade bolo cez 15 000 návštevníkov.
„Nemali sme ani šajnu, koľko ľudí hrad navštívi, preto sme inštalovali počítadlo. Dosť ľudí sa ale „necvakne“, ide hádam o tretinu návštevníkov. Každý sa hneď kochá nádhernými výhľadmi. Určite tu bolo viac ako spomínaných 15 000 ľudí, no nám stačí aj takáto informácia. Sme s ňou bohato spokojní a sme radi za to, že naše aktivity majú zmysel,“ mal Michal Trnovský s parťákmi dôvod na spokojnosť.
Keď sme pri tých skutočne nádherných výhľadoch: pokochať sa môžete Liptovskou Marou, horným Liptovom, Chočom, nechýba ani Malinô Brdo. Keď dofotíte (čo by to bol za výhľad bez foto spomienky, že?), v altánku vám fotografie pripomenú stav, ako okolie hradu vyzeralo pred „opaterou“ občianskeho združenia Castrum Liptov. Nechýba pekne maľovaný obraz, kniha návštev, zahrať si môžete i známe človeče nehnevaj sa.
Hrad turisti navštevujú i v týchto časoch. Michal Trnovský v tom problém nevidí. „Je to príroda, na hrade určite naraz nie je 200 ľudí. Je tam veľa miesta a ľudia sa isto netlačia.“
Na hrade chcú sochy
Aktívne občianske združenie má, samozrejme, plány aj na nasledujúce mesiace tohto roka. „Od studničky Aničky chceme dokončiť interaktívny chodník. Na trase pribudne ešte jedna informačná tabuľa. Pripravujem niečo s tematikou lesa: informácie o stromoch či význame letokruhov. Chýbať nebude hra lesné piškvorky a ani možnosť zložiť z kociek obraz prírody,“ prezrádza Michal Trnovský.
Niečo ozaj zaujímavé by malo pribudnúť aj priamo na hrade. „Uvidíme, či sa nám na hrade podarí zrealizovať drevené sochy. Na jeseň chceme zorganizovať tradičný organizovaný výstup a bolo by fajn, keby sme ich vtedy mohli predstaviť verejnosti.“