Postúpil vyššie. Našiel dobré svetlo

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto archív autora/F. Šlachta) - Jasná poludňajšia obloha horúceho letného dňa bola v utorok 28. júla jemne posiata obláčikmi. Presne takými, ako to majú radi krajinárski fotografi. Nasadením filtra na objektív správnej farby vedia takéto oblaky vyniknúť predovšetkým v ich čiernobielom stvárnení. Rozlúčková pohrebná slávnosť s Františkom Šlachtom bola sprevádzaná okrem početného davu aj takouto oblohou. Koľkokrát zdvihne fotograf zrak ku oblohe v očakávaní dobrého svetla, sa porátať nedá. Rovnako tomu bolo, a určite aj viackrát, v živote fotografa krajiny Františka Šlachtu. A nie len kvôli dobrému záberu.
Od 50. rokov bol priekopníkom čiernobieleho fotografického obrazu. Paralelne s tým, ako to bolo už technicky možné, priberal aj farebné fotografovanie.
Sám seba kategorizoval za „krásoslovenského“ fotografa.
Časopis Krásy Slovenska mu za takmer 50 rokov publikačnej činnosti uverejnil viac než sedem stoviek fotografií, z toho aspoň 90 titulných farebných strán.
Túto štatistiku doteraz nikto nedosiahol. Krajinárskou fotografiou si otvoril cestu aj do vydavateľstiev obrazových publikácií a mnohé autorské tituly sa vydávali v opakovaných vydaniach. Fotografií, ktoré sa použili pri tlači kalendárov a pohľadníc, sú celé stovky. Vo fotografickej a publikačnej činnosti mu patrí suverénna pozícia v Ružomberku a popredná na Slovensku.
O ťažkej dobe socializmu, s nedostatkom čohokoľvek, nieto ešte kapitalistického foto materiálu a techniky, by bolo možné hovoriť dlho. A o úsilí publikovať v tejto dobe temna, ešte viac. Žiadna kniha nemohla ísť do tlače bez predchádzajúceho komisionálneho schválenia. Predovšetkým toho ideologického, súladného s oficiálnym postojom vedúcej všadeprítomnej komunistickej strany.
Treba aj tu Ferka obdivovať, že dokázal ako ľadoborec preplávať medzi balvanmi doby a dosiahnuť uvedenie knihy. Sám spomínal, ako pri predstavovaní veľkoformátových fotografií pre nový titul knihy, ktoré rozkladal na podlahe po koberci pred komisiou, priložil aj jednu, na ktorej bol kostol. Na námietku, že fotografia musí z kolekcie vypadnúť sa ohradil: „Ak nebude použitá táto, tak ani ostatné a kniha nebude,” povedal. A začal hneď všetky fotky zo zeme zbierať. Samozrejme, že sa publikácia vydala aj s fotografiou kostola. František Šlachta sám o sebe tvrdil, že jeho aktívna kariéra fotografa skončila s nástupom digitálnej éry. Celkom pravda to nie je. Práve tu až s nadšením začal objavovať celkom iný svet techniky. Tešil sa z každej novinky, počítača, farebných tlačiarní. S radosťou ukazoval veľké fotky, ktoré si sám vytlačil. Kupoval novú techniku sebe aj príbuzným.
Fotoklub RK 1924, ktorého bol František Šlachta členom, často potreboval pomoc pri výstave alebo publikačnej činnosti. Ferko reagoval vždy okamžite a svojou typickou rýchlou chôdzou bol rýchlo na mieste, kde bolo treba. Stál na strane potreby.
Najmä jeho rodina by o tom vedela svoje.
Aj preto bol dobrovoľným členom horskej služby. Zachraňoval a fotografoval krajinu aj nešťastné príbehy v horách. Príťaž dvoch veľkoformátových fotografických prístrojov v batohu bola jeho obeta navyše.
Ak sa niekto venuje fotografii krajiny, máloktorý víkend môže tráviť doma. Musí mať aj dobrú fyzickú kondíciu. Prísne nastavené hodnotové kritériá života prehlbujú duševnú silu. Z takýchto hodnôt František Šlachta nikdy nerobil zľavu alebo výpredajovú akciu. Fotografickým pluhom vyoral širokú brázdu. Takýto zásah do fotografického poľa len tak rýchlo nezarastie.
Prežil takmer 89-ročný život a možno povedať, že šťastný a spokojný. Bohatý rodinou, úspešný výsledkami. Stratu manželky niesol ťažko a neprešiel deň, aby aspoň raz nezašiel na cintorín. Kondičná dávka 4 400 krokov, ktoré takto musel prejsť, ho utužovala na pohybe a zdraví. Takmer do ostatku bol pri vitálnej sile a nálade.
Dobré svetlo je základom kvalitnej fotografie. Dobré svetlo je aj priazňou osudu pre úspešný a radostný život. Správny filter, ktorý sa nasadí na objektív s názvom život, prinesie potom tie skutočné hodnoty.
František Šlachta už nebude stúpať na hrebene horských masívov. Postúpil vyššie. Dobré svetlo, ako si zvyknú želať fotografi, mu už nemusíme priať. Už ho našiel…