POZNÁMKA: Nie je zdieľanie ako zdieľanie

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Stanislav Surový) - Keď sa v dnešnej dobe, a zvlášť medzi mladými a mladšími, použije slovo „zdieľať“, už to neznamená to, čo kedysi. Pod týmto pojmom si drvivá väčšina ľudí v predproduktívnom a produktívnom veku predstaví zdieľať príspevok na sociálnej sieti. Čiže, súhlasiť s myšlienkou, nápadom či názorom niekoho iného, prípadne podporiť dobrú vec, udalosť, rozšíriť ju medzi okruh „svojich priateľov“.
Nie je však zdieľanie ako zdieľanie.
Nech to nevyznie archaicky (lebo ani nemá), ale zdieľanie na sociálnych sieťach má len pramálo spoločného s tým, čo toto – inak mimoriadne pekné – slovo skutočne znamená.
Opýtajte sa svojich rodičov, starých rodičov, čo im napadne pri vyslovení tohto slova. Zdieľajú sa totiž pocity, problémy, starosti, dôležité otázky života, ktoré trápia niekoho v našej blízkosti.
Zdieľaním – teda trpezlivým, empatickým počúvaním (toho druhého) dávame najavo, že nám na ňom záleží, že nám nie je ľahostajný a ukradnutý, že ho má kto nielen vypočuť, ale aj poradiť, či pomôcť.
Zdieľaním toho, čo nám ten druhý chce povedať, s čím sa nám chce zveriť, mu zároveň preukazujeme láskavosť, službu, za ktorú sa samozrejme neplatí, aspoň nie eurami či inou menou. Snímame z jeho pliec totiž časť jeho kríža, utrpenia, ktorým prechádza. Pomáhame mu nadobudnúť pocit, že nie je sám, že má pri sebe ľudí, ktorým nie je ukradnutý.
A od teórie rovno k praxi.
Zdá sa mi, že pandémia nám v zdieľaní príliš nepomohla. Respektíve, nepomohli sme si sami. Namiesto toho, aby sme využili moderné výdobytky dnešnej doby (telefón, notebook, tablet…) a komunikovali s najbližšími – a zdieľali ich starosti, pocity – často sa akoby uzatvárame do seba, len aby „nám druhí dali pokoj“. Aby sme sa nemuseli zaoberať tým, čo potrebujú, veď „máme toho veľa“, „nestíhame“ a podobné. Výhovorky.
Zdieľanie na sociálnych sieťach nie je nijako dôležité ani významné. Je to len tlačidlo, ktorým môžeme či nemusíme informáciu posunúť ďalej.
Zdieľanie v skutočnom živote môže reálne ľuďom okolo nás pomôcť, potešiť ich.
Stačí zahodiť kúsok svojho ega, pretrieť si oči, nadýchnuť sa, a počúvať, čo nám ľudia okolo nás chcú povedať.
Možno to niekedy budeme potrebovať aj my.