Komentár: Hanbím sa za vás

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Stanislav Surový) - Treba to už povedať na plné ústa, bez servítky a na rovinu. Musím sa konečne ozvať aj ja, pretože už to nemôžem ďalej čítať, vnímať, počúvať a potichu znášať, keď vidím, aká banda zadubencov si dnes tiež hovorí „Slováci“.
Zomrel môj dobrý známy, dobrý človek, len 43-ročný Jozef. Cez víkend. Takých zbytočných úmrtí ako to jeho, sú dnes (aj na Slovensku) desiatky, stovky. Opakujem ešte raz – desiatky, stovky! Kvôli korone, kvôli pandémii, kvôli množstvu ľudí, ktorí nepochopili a asi nikdy nepochopia, akú dobu žijeme.
Tieto riadky nie sú určené vám, ktorí sa správate zodpovedne nielen k sebe, ale hlavne k druhým. Nepíšem ich pre ľudí, ktorých si veľmi vážim, vás všetkých, ktorí si uvedomujete vážnosť súčasnej situácie, ktorí nezľahčujete pandémiu a ktorí netrávite kopec svojho času „hejtovaním“ a vyhrážaním sa kadekomu na Facebooku.
Vy, ktorých som vo všeobecnosti menoval vyššie, sa tu nenájdete. Pre vás ostatných neexistuje žiadna rada, žiadna pomoc, a žiadna moc na to, aby vás presvedčila, že práve vaše (aj vaše) správanie a zmýšľanie je choré, zvrátené, škodlivé a pomýlené.
Aj kvôli vám sme dnes tam, kde sme. Nie kvôli Matovičovi, nie kvôli opatreniam, ale kvôli vám. Áno, vám, ktorí stále tvrdíte, že tu žiadna korona nie je (preboha, ešte vás nezbavili svojprávnosti?!); alebo vám, ktorí zrejme len kvôli totálnemu zatmeniu mysle naletíte na sladké sľuby politikov, ktorí si bez problémov a hanby dajú na verejnosti dole rúška, a ešte sa tým chvália.
Kvôli vám, ktorí namiesto dodržiavania opatrení rozmýšľate nad tým, ako ich obísť (a čo je ešte horšie, darí sa vám to...) – hrozí našim nemocniciam, tú našu ružomberskú nevynímajúc, kolaps.
Dobre to povedal Milan Kňažko, (parafrázujem) – prečo by som mal na jednosmerke ísť predpísaným smerom, pôjdem opačne, veď mi tu nikto nebude rozkazovať, je to porušenie mojich práv. Budem jazdiť vľavo, nie vpravo, pretože chcem, a nenechám si diktovať.
Takto – v tomto duchu a prenesene na pandémiu – sa dnes správa obrovské percento ľudí. Aj u nás, v Ružomberku. Pre mňa nepochopiteľné, pre nich „normálne“.
Ako povedal môj dobrý priateľ Michal U., „slobodu a demokraciu sme si dnes pomýlili s anarchiou“. Presne tak to cítim aj ja...
Lekári a zdravotné sestry a celý personál aj v ružomberskej fakultnej nemocnici melú z posledného. Ochudobňujú svoje rodiny o čas, lebo musia, ale hlavne chcú pracovať a pomáhať. Denne sa vystavujú obrovskému riziku nákazy, choroby aj smrti, len preto, aby pomáhali druhým, chránili a vyliečili ich.
A namiesto toho vy, „hrdinovia sociálnych sietí“, v teple domova píšete nenávistné komentáre, vyhrážate sa smrťou Matovičovi, rozsievate zlobu, prskáte všade okolo seba – a, akoby nestačilo – hráte sa na obete a znevažujete všetkých, ktorí bez reptania dodržiavajú opatrenia.
Pred časom, kedy som písal podobný, ale podstatne miernejší komentár, som dúfal, že pobyt „,mimo signálu“ internetu a mobilu by vám pomohol.
Dnes už môžem s istotou tvrdiť, že nie. Vám už nepomôže nič. Prišli ste asi o posledné zvyšky zdravého rozumu, schopnosti pochopiť vážnosť situácie, zamyslieť sa nad dôsledkami svojho správania.
Aj keby zomrel na koronu váš blízky, nezobudíte sa. Zostanete naďalej žiť svoj chorý sen a ešte viac budete perliť všetko zlo, čo vo vás je, na ostatných. Vlastne, na všetkých, okrem vás.
Aj keby ste vy dostali covid, čo teda naozaj nikomu a celkom vážne neprajem, aj vtedy by ste to dávali za vinu Matovičovi, opatreniam, ja neviem, nadnárodným korporáciám, Rusku či mimozemšťanom.
Komukoľvek, len nie vám, ktorých na smrť urazí a vytočí už len taká blbosť, že treba nosiť rúško pre ochranu seba, ale hlavne, druhých.
Za vás všetkých sa hanbím, veľmi.