Príroda okolia Ružomberka: Bralnatí strážcovia pradávnej cesty

8. marec 2021 | 09:21 | 814

KOMJATNÁ/RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Našu minulú vychádzku okolím Komjatnej sme prerušili počas zostupu z lokality Štyri chotáre do dediny. Oboznámili sme sa s bronzovým pokladom, ktorý bol nájdený v r. 1864. Nebol to jediný poklad, ktorý sa našiel v okolí Komjatnej. V r. 1887 roľník z Komjatnej objavil bronzový depot 14 až 19 mečov liptovského typu a dýku. Poklad sa od miestneho farára dostal k oravskému archeológovi Kubínymu. Ten o poklade informoval archeologickú verejnosť v Uhorsku.

Oba depoty, pravdepodobná existencia dvoch hrádkov (na Hrádku a Hrdošnej skale), obchodná cesta z bronzovej doby a z raného stredoveku, odkrytie základov asi najstaršieho kostola v Liptove, pohrebisko z obdobia poveľkomoravského osídlenia, ako aj nájdenie kostí mamuta urobili z Komjatnej významnú archeologickú lokalitu.

Za neustálych pekných výhľadov na okolie Komjatnej prichádzame na cestu do dediny. Lokality v okolí majú zaujímavé ľudové názvy. Úbočia v západnom údolí majú názvy Čremoš a Závršie. Do údolia Lúčneho potoka spadajú úbočia Borovčie, Predné a Zadné doliny. Oproti ním z východu sú postupne zhora Kubcovo, Valachovo, Potôčky a Nižné cesty.

Prichádzame na cestu v lokalite Hôrka. Namiesto malebných lúk nás sprevádzajú polia. Po ľavej strane sú poľnohospodárske budovy. Napravo od cesty je skupina stromov s krížom, za ním je kamenné zastavenie s lavičkou. Odbočíme k nim. Prekvapia nás pekné výhľady na Komjatnú a jej vrchy. Vrátime sa na cestu a popri peknej drevenici prichádzame do centra dediny k orientačnému stĺpu.

Naša posledná vychádzka okolím Komjatnej povedie od orientačného stĺpa Komjatnianskou dolinou do Švošova. Sprevádzať nás bude červená značka. Čaká nás nenáročná, vyše hodinová prechádzka. Značka nás privedie na dolný koniec dediny. Nad futbalovým ihriskom sa vypína Hrdošná skala, z východu spadajú úbočia Pohoreniny. Na lúkach medzi políčkami sa pasie dobytok.

Opúšťame Komjatnú a vchádzame do Komjatnianskej doliny. Na stíšenie sa nás volá jednoduché zastavenie so zastrešeným obrazom Panny Márie na lúčke nad cestou. Dolinou vedie spevnená cesta. O chvíľu prechádzame popri murovanom zastavení. Popri ceste je viacero brál. Ďalej cesta vedie pomedzi dva mohutné bralá. Majú ľudový názov Hluché skaly. Takéto bralá v minulosti označovali túto starú obchodnú cestu do Poľska.

Sprevádza nás lenivý šum mierne tečúceho potoka. Jeho brehy sú porastené krovinami. V doline je viacero podmáčaných lúk – slatín s vysokým obsahom báz s viacerými vzácnymi rastlinami, ako vstavače a páperníky. Prichádzame k širokému vyústeniu doliny so samotou.

Popri budove bývalej železničnej zastávky, futbalovom ihrisku a murovanom kríži prichádzame do Švošova. Sme v najzápadnejšom cípe nášho okresu. Naše budúce vychádzky a túry nás oboznámia s prírodou, s kultúrnymi a historickými zaujímavosťami tohto nádherného kraja.

(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.3/2021)