Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Viete si predstaviť Vlkolínec bez Sidorova, alebo Ružomberok bez Čebraťa? Asi nie. Ani Švošovčania si nevedia predstaviť svoju dedinu bez Hrdoša. Tento nevysoký vrch sa hrdo týči nad Švošovom. Na mapách je označený ako Ostré, no pre domácich je to Hrdoš. O peripetiách s jeho názvom sme si rozprávali v minulej časti nášho seriálu. Na Hrdoš vedie žltá značka. Na výstupovú trasu nás navedie orientačný stĺp pri železničnej staničke. Značka nás vovedie do Kostolnej ulice.
Prichádzame k dominante dediny – ku kostolu Sedembolestnej Panny Márie. Vysvätený bol v r. 1994 tunajším rodákom - kňazom, biblistom, publicistom a prekladateľom Jánom Magom. V kostole sa nachádzajú dve olejomaľby od Vincenta Hložníka a posvätné kamene z prameňa Jordánu, zo Sinaja a z vrchu Garazim.
O chvíľu prechádzame popri lurdskej jaskyni, míňame menšiu zvernicu s muflónmi lesnými a danielmi škvrnitými. Zvernica bude čoskoro premiestnená do väčšej zvernice pod Vtáčnikom. Bude súčasťou Švošovského turisticko–náučného chodníka. Ulicou Dolinky prídeme k vodojemu, za ním je turistický prístrešok. Zvážnica nás vovedie do lesného úbočia. Počas stúpania sa naskytnú občasné pohľady na masív vrchu Havran s Jánošíkovou skalou.
Prichádzame k zastrešenej studničke. Na strome nad studničkou v drevenom ráme je text z povesti Hrdoš od Janka Matušku. Úryvok vystihuje atmosféru tejto lokality. Do dreva je vyrytý názov Studnička pod Hrdošom. Neďaleká lavička nás volá na krátky odpočinok. Studničku a jej okolie v r. 2014 obnovila štvorčlenná skupina švošovských turistov. Názov ich turistického oddielu nie je ťažké uhádnuť. Určite ste sa dovtípili, že nesie názov nášho vrchu – Hrdoš.
Našu trasu pri náučnom paneli č. 7 – Kvety križuje Švošovký turisticko–náučný chodník. O chvíľu od našej trasy odbočuje tiež žlto značená odbočka k švošovskej vyhliadke a ku krížu. Vydáme sa po odbočke. Terén je čoraz strmší a bralnatejší, chodníček je čoraz menej zreteľný. Budeme sa riadiť zásadou, že značku opustíme až vtedy, keď zbadáme ďalšiu. Ináč nám hrozí, že sa budeme musieť štvornožky štverať až na vrchol ku krížu. Prichádzame k švošovskej drevenej vyhliadke. Tá je uzavretá, nakoľko došlo k prehnitiu jej častí. Pripravuje sa projekt jej rekonštrukcie s kovovou plošinou. Čakajú nás posledné metre stúpania a sme pri kovovom kríži s úctihodnou výškou 11 m. Podrobnejšie sme o ňom vraveli v minulom článku.
Výhľady od kríža smerujú na juh a čiastočne na západ. Poznávame vrchy turčianskeho hrebeňa od Kopy po Ploskú. Na obzore sa črtá známe veľkofatranské trojvršie Čierny kameň – Ploská – Borišov. Nad Hubovou sa tiahne hrebeň s Kútnikovym kopcom. Pohľady na západ smerujú ponad hrebeň Havran, na Malú Fatru.
Na vrchol Hrdoša nepôjdeme, navštívime ho počas túry z Ľubochne. Do Švošova sa vrátime tou istou cestou, prípadne od náučného panela č. 7 zostúpime východnou časťou Švošovského turisticko–náučného chodníka s výhľadmi do Liptovskej kotliny.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.6/2021)

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: