Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto Anna Tomčíková) - Ťaživé objatie pandémie nás tuho stislo aj v tieto veľkonočné sviatky. A nielen teraz. Silný stisk pociťujeme od predvianočného času, keď sa nariadilo úplné vylúčenie veriacich z bohoslužieb a stanovil sa prísny lockdown. Odvtedy sme sa posunuli v čase o štvrť roka ďalej. Prvá nedeľa, ktorá príde po jarnej rovnodennosti a po splne mesiaca, je veľkonočnou nedeľou. Preto je tento sviatok pohyblivý, nemá stále miesto v kalendári.
Veľká noc
Je tomu viac než rok, ako začalo ľudstvo hľadať a klásť odpor proti šíriacej sa nákaze korona vírusu covid-19.
Už druhýkrát za zatvorenými dverami chrámov prebehla oslava Veľkej noci. Najväčší sviatok v roku sa znova ocitol v pandemickej dobe korona vírusu. Je to aj najväčší sviatok vo svete. V jeho židovskom základe pokračuje kresťanský význam. Berú a rešpektujú ho však aj neveriaci, podvedome akceptujú jeho dôležitosť. Najmä v našich končinách, sa potom pripájajú ku akejsi čerešničke tohto sviatku, k oblievačke dievčat a žien. Policajná praktika, povýšená u nás na spoločenskú tradíciu, pramení v biblickom čase šírenia správy o Kristovom zmŕtvychvstaní. Klebetiacie hlúčiky žien o tom, bolo treba rozohnať, umlčať.
Ani politika totalitnej moci u nás nemohla stáť bokom.
Zlosťou a strachom roztrasení komunisti použili vodné delá na striekanie do bezbranných ľudí pri modlitbe. Bratislavský Veľký piatok v roku 1988, napriek jeho neškodnosti, mal sa rozohnať, zrušiť. Zase krok vedľa vtedajšej vládnej garnitúry komunistov. Fiasko a hanba.
Veľký piatok je najväčším sviatkom v evanjelickej cirkvi.
Deň umučenia a popravy Ježiša Nazaretského dáva paralelu a symbol s obetou baránka v židoskej náboženskej tradícii. Patrí do tzv. veľkonočného trojdnia, ktoré začína Zeleným štvrtkom, kedy sa konala posledná večera Ježiša s učeníkmi.
Posledná večera
Vyobrazenie tejto skutočnosti našlo odozvu a podobu v mnohých umeleckých dielach a stvárneniach. S majstrovskou genialitou je prepracovaná najmä freska od Leonarda da Vinci v Miláne. U nás je najznámejšia v Levočskom chráme sv. Jakuba od majstra Pavla v drevorezbe na hlavnom oltári.
Svetlo sveta
Deň končí, v starovekom chápaní času, západom slnka. Na Bielu sobotu podvečer, teda po západe slnka, čo je vlastne nedeľa, sa stretá katolícka cirkev pri slávení vigílie Veľkej noci. Bohoslužba vrcholí slávnosťou vzkriesenia. Začiatok, pred kostolom, je obrad svetla, ktoré sa prináša do temného chrámu, napĺňa jeho priestor a od neho sa šíri toto svetlo ďalej. Kristus svetlo sveta - intonuje trikrát kňaz, nesúc veľkú sviecu, paškál, s atribútmi Vykupiteľa.
Zvony za obete
Zhodou okolností sa tohto roku pridal ku stálym veľkonočným dňom ešte jeden. Streda 30. marca. Práve v tento deň sme pred rokom zaznamenali prvú obeť zradného korona vírusu. Zvuk zvonov o 15. hodine sa ozval ako spomienka za všetky obete v tomto roku na Slovensku. Zvony zneli za každú tisícku obetí jednu minútu. Zvonenie trvalo 10 minút...!
Štatistika obetí napĺňa teda desiatu tisícku. Vo svete je to doteraz 2 milióny a 900 tisíc.
Do takmer nekonečného zoznamu mien prispel, škoda, že, aj Ružomberok. Niet azda človeka v našom meste, ktorý by niekoho známeho nepoznal, čo umrel na zradný vírus. Aj preto je táto Veľká noc iná, ako bola pred rokom.
Dekan Dušan Škrabek
Tieto skutočnosti zhrnul vo svojej nedeľnej homílii aj ružomberský dekan Dušan Škrabek.
Porovnal minulú Veľkú noc s touto a podčiarkol alarmujúci počet obetí pandémie. Vyzval k nabratiu sily a odvahy, čeliť nepriaznivým nástrahám života. Vyzdvihol pomoc blížnemu, v "ktorej možno vidieť Kristovu tvár" a vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí akúkoľvek pomoc poskytujú. Spomenul tiež sestry satmárky, poskytujúce v našom meste stravu pre bezdomovcov, obetavosť v domovoch dôchodcov, ako aj pracovníkov v zdravotníctve "od upratovačiek až po lekárov".
Vzhľadom na mierne uvoľnenie bolo v ružomberských kostoloch umožnené osobitým spôsobom zúčastniť sa na spovedi a prijímaní. Samozrejme, pri dodržaní všetkých aktuálnych nariadení.
Spoločník nádej
So svetlom a nádejou sa v kresťanskom, teda našom, svete a chápaní, spája myšlienka Veľkej noci. Nádej je však aj náš stály spoločník. Máme nádej, že dôjdeme načas na vlak, ako aj, že sa vrátime šťastne späť do svojho domova. Aj autor má nádej, že si jeho text niekto prečíta. Nádej sa doslova pletie celý život popod nohy.
0:2 v polčase s Maltou je síce studená futbalová sprcha, ale stále v sebe skrýva nádej na vyrovnanie, či víťazstvo. To sme mohli zažiť pred pár týždňami. Nádej sme potom vkladali do zápasu s Rusmi. Ako aj do Petry Vlhovej, aby jej ten glóbus neunikol.
Potešením sa vždy naplníme, keď sa nádej zmení na skutočnosť. Vždy je to uspokojenie, ktoré nás posúva v živote. Nádej stále vkladáme do ukončenia tejto celosvetovej pandémie. Zatiaľ aspoň do skončenia lockdownu a mimoriadneho stavu. Nádej vidíme predovšetkým cez vakcíny.
...
(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.7/2021)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: