Zdesenie v Malých Tatrách 1+2
Piatok 17. september 2021,
celkovo: 15906692 čitateľov
online: 43 čitatelia
tel: 044 / 431 36 48
mob: 0907 915 380
Áčko - inzercia
Ružomberský hlas na facebooku  Ružomberský hlas na twitteri
Loading
pridaj inzerát, pošli odkaz redakcii
nezabudni uviesť kontakt a číselný kód
+=

14. september 2021 | 08:01
Basketbalistky MBK Ružomberok odohrajú v stredu 15.9. o 17:30 v Koniarni prípravný zápas proti DVTK Miškovec, vstup je bezplatný (režim "OTP").
14. september 2021 | 08:00
Najbližšie vydanie Ružomberského hlasu vyjde v piatok 24. septembra, uzávierka je 17.9.
14. september 2021 | 07:59
Na Večernom behu Ružomberkom sa zúčastnilo rekordných 425 pretekárov.
27. august 2021 | 11:28
Futbalisti MFK Ružomberok vyhrali v 2. kole národného pohára na štadióne FK Tatran Oravské Veselé 3:0 a bez problémov postúpili ďalej.
26. august 2021 | 12:03
Na paralympiáde v Tokiu pôsobí ako stolnotenisový rozhodca Ružomberčan Marián Bystričan.
aktuálne číslo: 2021 / 14 (16. júl 2021)
kontakty
email: redakcia@rkhlas.sk
tel: 044 / 431 36 48
šéfredaktor: Mgr. Michal Domenik
mobil: 0907 915 380
redaktor: Ing. Ján Sokolský
mobil: 0918 344 358
redaktorka: Mgr. Michaela Milá
mobil: 0905 849 453
odporúčané stránky



Zdesenie v Malých Tatrách 1+2

7. máj 2021 | 11:14 | 1240

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Ondrej Glemba) - "Sme nahnevaní. Zatiaľ aj bezmocní. Spoločne možno dokážeme bojovať proti stavbe, akú by v tomto prostredí nikto ani vo sne nečakal.“ To sú slová členov petičného výboru z Malých Tatier. Ľudí, ktorých sa významným spôsobom dotkla práve realizovaná výstavba vysokej bytovky, o ktorej sme v RH informovali z pohľadu investora a developera v predminulom vydaní (RH5 - 12. marca). V tomto čísle vám ponúkame pohľad z druhej strany.

„Sklamanie z toho, ako sa zmenia Malé Tatry, nás núti dať najavo svoju nespokojnosť. Spoločne hľadajme riešenie, spojme sa, veď naozaj nechceme bývať v Malom Baničnom,“ uvádza exkluzívne pre RH Peter Filipp st., člen petičného výboru, kde sú okrem neho napríklad aj Igor Fábry, Ondrej Glemba, Ladislav Janček, Mariett Šipecová či Zdenko Mikunda.

Petíciou chcú upozorniť na to, že podobná stavba nemá v exkluzívnej a nenápadnej ružomberskej lokalite na južnom úpätí Čebraťa čo robiť. Keďže účastníkmi stavebného konania boli hlavne rodinní príslušníci projektanta, bolo to pre väčšinu z nás nemilé prekvapenie, pokračuje petičný výbor.

Jeho členovia vysvetľujú, že pred ich očami sa deje zásadná zmena charakteru obľúbeného miesta bez toho, žeby mohli čokoľvek ovplyvniť. „Ani netušíme, aká bude po obývaní 21-bytovky dopravná situácia, kde budú parkovať autá, či sa toto doposiaľ pokojné miesto nezmení na sídliskový chaos.“

Pripomínajú aj jeden paradox. „Ľudia, ktorí za týmto projektom stoja, sa pasujú za ľudí, ktorým záleží na tom, ako Malé Tatry vyzerajú. Bojujú proti výrubu stromov, pričom sami ich vyrúbali najviac pri svojich stavbách. A to, čo spôsobia výstavbou – na naše pomery megabytovky – mimochodom, na hrane zákona, všetci pocítime na vlastnej koži.“

Na úpätí majestátneho Čebraťa začalo už pred koncom 2. svetovej vojny vyrastať priam vizionársky projektované malé sídlisko, vracia sa do histórie Stanislav Chytka. „Pozdĺž pôvodných lesných cestičiek tu bolo postavených vo svojej dobe niekoľko skutočne zaujímavých bytových domov formou polovilovej zástavby. V povojnových rokoch sa síce počet objektov o niečo zvýšil, ale v rovnakom štýle a s identickou citlivosťou k lesnému prostrediu.“

Potom však nástup nového spoločenského systému otvoril dvere developerskému mysleniu – zisku za každú cenu, pokračuje pre Ružomberský hlas Stanislav Chytka. „Vyrástlo tu niekoľko bytoviek, ktoré by možno na vhodnom mieste pôsobili dobre, tu sú však ako päsť na oko. A nedávno sa začala výstavba mimoriadne nevhodnej, na miestne podmienky priam obludnej bytovky, navyše, veľkosťou podstatne prevyšujúcej všetku ostatnú zástavbu.“
Počet bytov v novom objekte vyvoláva podľa petičného výboru tiež niekoľko otázok. „Skutočne územný plán mesta zahŕňa takú čudnú stavbu, nerešpektujúcu charakter miesta a stavieb? Tu predsa nejde o nič iné, len o urbanistické barbarstvo, živené developerskou nenásytnosťou. Ale aj to musel niekto schváliť. Brala sa do úvahy potreba zmeny dopravnej situácie?“

Ďalej sa pýtajú, či niekto uvažoval o (ne)možnosti parkovania v obmedzených priestoroch okolia bytovky, alebo, či developeri počítajú s tým, že mesto sa bude musieť skloniť pred vyvolanou potrebou a budovať parkoviská, rozšíriť cestu, vybudovať chodníky?

Bytový komplex v Malých Tatrách vyvolával svojou jedinečnosťou a citlivosťou umiestnenia do prostredia obdiv návštevníkov zo zahraničia už pred desiatkami rokov, vraví Igor Fábry. A pokračuje: „Tvrdenie architektov o lokálpatriotizme a rešpektovaní prostredia? Dymová clona, haliaca bezohľadnosť k ľuďom, ktorí tu prežili celé dekády v prostredí takmer geniálne vytvorenom. Takto by sa skutočný patriot nikdy nevyjadril, a predovšetkým nezachoval – ale je fakt, že jemu pod oknami nebudú štartovať desiatky áut – zatiaľ.“

Prvé lastovičky znechutených ľudí sa už podľa neho objavili – starší usadlíci z Malých Tatier začali predávať byty. „Čo bude ďalej? Ak naši prapredkovia aj vo vojnových rokoch vedeli uvažovať koncepčne s výhľadom na vzdialené desaťročia, prečo si my dnes nevidíme ani na špičku nosa?“ – pýta sa petičný výbor.

Obytný súbor Malé Tatry v mestskej časti Rybárpole bol postavený v rokoch 1943 až 1953 ako bývanie pre vedenie a administratívnych zamestnancov vtedajších bavlnárskych závodov. Do pôvodného vzhľadu lokality patrí 13 obytných domov dvoch typov – 5 väčších štvorbytových a osem menších – šesťbytových.

(tento príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.7/2021)


ZDESENIE V MALÝCH TATRÁCH 2: POHĽAD Z DRUHEJ STRANY
Už tretie pokračovanie má v Ružomberskom hlase téma výstavby bytovky v rybárpoľskej lokalite Malé Tatry. Najprv sme vám predstavili zámer investora Nelly Consulting. „Naša spoločnosť kúpila projekt už s právoplatným stavebným povolením. Povoľovací proces trval niekoľko rokov a všetky dotknuté orgány sa v rámci konania vyjadrili kladne. Projekt je v súlade s územným plánom mesta. V rámci výstavby vznikne aj 24 nových parkovacích miest,“ tlmočila pre RH stanovisko investora Dominika Floreková s tým, že doposiaľ sa stretli len s pozitívnym ohlasom, o čom svedčí aj enormný záujem o kúpu bytov.

V minulom vydaní RH sme informovali o aktivite petičného výboru, ktorý s výstavbou nesúhlasí. Sú v ňom napríklad Peter Filipp st., Igor Fábry, Ondrej Glemba, Stanislav Chytka, Zdenko Mikunda a ďalší.

Ružomberský hlas si vyžiadal aj reakciu architektov Gromnicovcov, ktorí sú autormi projektu. Redakcii zaslali rozsiahle stanovisko, v ktorom uvádzajú, že Malé Tatry sa aj po výstavbe bytovky nijako zásadne nezmenia. Areál so schátranými objektmi bývalých jaslí, materskej a základnej školy (kde bude nová bytovka stáť, pozn. red.), neskôr využívaný a prenajímaný mestom ako prevádzky a sklady, bol vždy zastavaný. Od roku 2005 je to súkromný pozemok, uvádzajú architekti.

Rastislav Gromnica ďalej pokračuje: „Od samého začiatku bol a je verejne známy náš zámer umiestnenia výstavby nových domov, bytov a občianskej vybavenosti, aby bolo novým rodinám umožnené užiť si prostredie a bývať tak na dobrej adrese.“

Účastníkmi stavebného konania bolo 13 subjektov. Všetko sa podľa R. Gromnicu dialo v zmysle stavebného zákona, právomocí stavebného úradu a právnych predpisov či platného územného plánu z roku 2013. Projekt výstavby je verejne známy od roku 2007, kedy začali stavať prvú etapu odstraňovaním schátranej stavby a novú výstavbu. V súčasnosti sa realizuje posledná etapa.

Architekti sa ostro ohradili voči obvineniu o tom, že "vyrúbali najviac stromov". Pred viac ako 10 rokmi bol podľa nich vyrúbaný len jeden prestarnutý gaštan a dve borovice v kontakte so stavbou. V súčasnosti ide primárne o dve ďalšie borovice s extrémnym náklonom a poškodením pri blesku. Všetko odobrilo aj mesto Ružomberok. Pričom na podnet niektorých členov petičného výboru bolo vyrúbané preukázateľne viac stromov.

Na margo dopravnej a parkovacej situácie – o ktorú sa obávajú členovia petičného výboru – Martin Gromnica upokojuje. „Po dokončení stavby sa nijako pre nich nezmení. Noví majitelia bytov budú môcť parkovať na svojom vlastnom mieste na súkromnom pozemku. Mesto sa nebude musieť pred nikým a ničím „skloniť“, ako hlásajú aktivisti v petícii, a nebude musieť budovať parkoviská. Prosím, nezavádzajte verejnosť svojimi dojmami.“

Petičný výbor v príspevku, ktorý sme uverejnili v uplynulom vydaní RH 26. marca, spomínal 40. roky minulého storočia, povojnové časy, začiatky budovania Malých Tatier a jemne naznačil aj ich neskoršiu históriu.

Aj na túto epizódu článku zareagoval R. Gromnica: „Ide len o snahu niečo spochybňovať, resp. navodzovať či podsúvať tézy, ako bolo pred rokom 1989 všetko dobré, a teraz je to inak. Zlé, necitlivé, chamtivé. No, našťastie je iná doba. Nároky na pohodlie a komfort v bývaní rastú, priestor i spoločnosť sa vyvíjajú, staré budovy sa búrajú, nové vznikajú. Slová o urbanistickom barbarstve živenom developerskou nenásytnosťou sú plytko úbohé a vypovedajú len o myšlienkovej výbave jednotlivcov, ustrnutých v minulom režime, kedy sa im pohodlne žilo.“

Ani vyjadrenia petičného výboru o „prvých lastovičkách“ – ľuďomch, starousadlíkoch, ktorí sa – údajne kvôli aktuálnej výstavbe bytovky už rozhodli odísť z Malých Tatier, predať svoje nehnuteľnosti, nenechali architektov bez reakcie. „Skutočná odpoveď je niekde inde. Tkvie v aktuálnej situácii predávajúceho a príležitostí. Cena nehnuteľností stúpa v súčasnosti na maximum. Rovnako závisí aj na technickom stave, vekovej či sociálnej situácii.“

Od začiatku výstavby sme v lokalite nad školou v Malých Tatrách za vlastné prostriedky financovali, vlastnou prácou vybudovali ihrisko a všetkým obyvateľom ho sprístupnili. V zime vždy, keď to počasie dovolilo, aj klzisko s údržbou, osvetlením, vysvetľujú ďalej. „A tí, ktorí nepomohli, nech aspoň neškodia. Bolo by fajn, keby sa petičný výbor viac orientoval na reálne dosiahnutie skvalitnenia verejného priestoru.“

Na záver bratia Gromnicovci pre RH dodali, že veľmi ich teší záujem nových, nielen mladých, klientov – všetkých vekových kategórií – o nové bývanie v Rezidencii Prestige v Malých Tatrách. „Sme radi, že sú to ľudia priamo z nášho susedstva, ďalší z Ružomberka, okresu, ale aj zo vzdialených miest Slovenska. Radi uvítame nové rodiny, úprimne sa tešíme, že sem príde nová krv.“

Architekti tiež veria a sú presvedčení, že niektoré okrajové názory časti obyvateľov – vyformované príležitostne ako účelová aktivita proti nim, proti niečomu novému – budú už čoskoro minulosťou.

Na tomto mieste mal článok pokračovať stanoviskom petičného výboru. Ružomberský hlas si vyžiadal predovšetkým odpovede na otázky, čo presne chcú petíciou dosiahnuť a koľko majú doposiaľ vyzbieraných podpisov. Napriek prísľubu však redakcia ani po uzávierke tohto čísla reakciu nedostala.

(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.8/2021)
Vydáva Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s., Ružomberok.
Webstránku RH zabezpečujeme v spolupráci s Oddelením informačných technológií Mestského úradu v Ružomberku.
Šéfredaktor a DTP design Mgr. Michal Domenik, redaktor Ing. Ján Sokolský. Povolené Registračné číslo 1/92.
Adresa: Bjornsonov dom, Námestie slobody 10, 034 01 Ružomberok. tel. 044 / 431 36 48.
Uzávierka príspevkov je vždy v piatok, týždeň pred aktuálnym vydaním novín.

TOPlist