Zdesenie v Malých Tatrách 3: Epilóg a odovzdanie petície

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto rkhlas) - Tretie číslo Ružomberského hlasu venujeme výstavbe bytovky v Malých Tatrách. Ešte predtým sme dali priestor investorovi na prezentovanie zámeru postavenia 21 bytov v tejto lokalite na úpätí Čebraťa. V ďalšom vydaní RH dostal priestor petičný výbor, ktorý s výstavbou nesúhlasí a zorganizoval petíciu. Minule sme v Ružomberskom hlase vyčlenili rovnaký priestor druhej strane, na náš podnet reagovali architekti Gromnicovci, autori projektu výstavby. Toto číslo novín vášho domova nasleduje záverečný článok. Epilóg. Uzavretie kapitoly do doby, kedy nebude v tejto téme niečo relevantné, nové, prevratné, hodné zmienky.
Petičný výbor nás prostredníctvom Petra Filippa st. informoval, že v utorok 4. mája odovzdal na radnici petíciu so 137 podpismi obyvateľov Malých Tatier, čo je drvivá väčšina všetkých dospelých, bývajúcich v tejto lokalite.
„Požadujeme zachovanie rázu lokality Malé Tatry v Ružomberku ako malého sídliska, obklopeného prírodou. Žiadame, aby tento ráz lokality nebol narušovaný ďalšou novou nevhodnou výstavbou. Žiadame prijatie takých opatrení, ktorými sa obmedzí akákoľvek výstavba v lokalite. Najmä ide o vyhotovenie územného plánu zóny. Až do okamihu naplnenia tejto požiadavky žiadame vydanie zákazu predaja a prenájmu mestského majetku v Malých Tatrách,“ píše sa v záhlaví petície.
Druhá strana vidí túto aktivitu inak. Architekti Gromnicovci, ktorí stoja aj za výstavbou novej bytovky v Malých Tatrách (developerom je Nelly Consulting), sa domnievajú, že „okrem podsúvania dezinformácií o akejsi ďalšej novej výstavbe a podnecovania nedôvery v orgány nášho mesta je činnosť výboru nulová.“
Rastislav Gromnica dodáva, že petícia je nezmyselná a zmätočná. Stavba je podľa jeho slov riadne povolená, naprojektovaná v súlade s územným plánom mesta. Tým je to pre nich uzavreté, neplánujú sa zaoberať nijakým hodnotením aktivity jednotlivcov, plytvať časom ani mediálne živiť ďalej túto zbytočnú „kauzu“.
Petičný výbor však oponuje, že podľa pôvodného územného rozhodnutia malo dôjsť k výstavbe 10 rodinných domov. V rámci prvej etapy sa postavilo 6, druhá začala v roku 2014 žiadosťou o stavebné konanie na výstavbu ďalších 2 domov. „Po štyroch rokoch výstavby bol vybudovaný obytný dom so 6 bytovými jednotkami, ale vyšší o jedno poschodie ako pripúšťa stavebný zákon pre rodinné domy. Z najbližších domov, ktoré sú v priamom susedstve, nebol na kolaudáciu nikto prizvaný.“
Tretia etapa sa začala podľa vyjadrenia petičného výboru náhle a nečakane. Až keď stavebné stroje začali s výkopovými prácami a hlukom, zistili, že sa stavia 21-bytový objekt. „Naše prekvapenie však bolo o to väčšie, že územné rozhodnutie z augusta 2014 stanovuje, že v tomto objekte je navrhnutých celkom 7 bytov. Samozrejme, že na stavebné povolenie 21-bytovky, tak, ako v predošlých 2 etapách, neboli prizvaní obyvatelia susedných objektov.“
Naopak, Gromnicovci sa domnievajú, že lživá dezinformácia predsedu či zástupcu petičného výboru (myslia P. Filippa st., pozn. red.) o účastníkoch stavebného konania je vyvrátená. „Stavebný úrad postupoval presne v zmysle pravidiel a v rámci zákona.“
Redakcia má k dispozícii zoznam účastníkov konania, z 13 zúčastnených boli traja Gromnicovci, architektonický ateliér A3UM a osem ďalších inštitúcii – napr. okresný úrad, hasiči, vodári či CZT.
Ako sme vás už informovali, v petičnom výbore sú aj Igor Fábry, Ondrej Glemba, Stanislav Chytka, Zdenko Mikunda, Ladislav Janček či Mariett Šipecová. Pre ujasnenie situácie dodávajú: „Bežný rodinný dom má pozemok 700 až 1000 m2. V tomto prípade 21-bytovky však ide o pozemok necelých 1 300 m2 pre všetky byty. Pýtame sa, ako sa mohlo niečo takéto schváliť? Kde boli povoľovacie orgány, keď sa upustilo v stavebnom konaní od miestneho zisťovania? Ako je možné, že sa povolila stavba, ktorá je v územnom pláne zaradená ako vyššie obytné domy – ktoré môžu byť povolené výlučne tam, kde nezhoršujú životné prostredie iným spoluobčanom?“
Gromnicovci sa bránia poukazovaním na konfrontačné osobné útoky a provokácie, nekalé a neetické postupy. „Tak ako v minulosti, i naďalej sa chceme snažiť o rozvoj a prichádzať s riešeniami pre verejný priestor. Poniektorí obyvatelia si pamätajú, kto a akou mierou angažovanosti sa pričinil o všetky vzniknuté parkovacie plochy, ktoré prakticky neexistovali. Podotýkame, že nestačila len myšlienka, nápad a projekt, ale vyžiadalo si to aj naše osobné nasadenie, fyzickú prácu a vlastné prostriedky.“
Podľa nich by bolo fajn, keby sa aj naďalej, malými krokmi, podarilo v spolupráci s mestským úradom dosiahnuť napríklad značenie parkovacích plôch pozdĺž komunikácií, aby sa neparkovalo ako sa komu zachce. „Radi by sme konečne znovu nastolili otázku rekonštrukcie verejného osvetlenia, už raz prisľúbenú, rovnako aj mestský rozhlas, ktorý tu nepočujeme. Vieme a chceme byť nápomocní i pri väčších sústach, akými sú križovatka za železničným priecestím pri vstupe do Malých Tatier, chodník pre peších, smetné nádoby, mobiliár, oživenie studničky, vstup do lesa pod Čebraťom, kontinuálna výsadba zelene či detské ihrisko.“
Petičný výbor však dúfa, že petícia nájde podporu a odozvu aj u ostatných Ružomberčanov. Celý komplex Malých Tatier je podľa nich mimoriadny, doposiaľ ešte stále ide o krásny, ojedinelý prejav symbiózy medzi prírodou a architektúrou, a to nielen v našom meste.
To, v čom sa obidve strany zásadne nezhodujú, je dôvera kompetentným orgánom. Kým petičný výbor už v záhlaví petície uvádza, že „My, na petičných hárkoch podpísaní občania, ... nedôverujúci povoľovacím orgánom nášho mesta, požadujeme zachovanie rázu lokality Malých Tatier,“ – architekti vo svojom stanovisku pre Ružomberský hlas uvádzajú, že „My mestu dôverujeme. Pevne veríme, že sa do Malých Tatier v budúcnosti podarí vrátiť atmosféru vzájomnej pomoci a dobrých medziľudských vzťahov.“
(článok sme uverejnli v Ružomberskom hlase č.9/2021)