Ružomberský hlas
  • Utorok 19. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Objemná história fotografického života v Ružomberku sa samozrejme spájala a aj spája s Liptovským múzeom. Nielenže táto inštitúcia archivuje, tak najstaršie fotografie vzniknuté v našom meste, ako aj sleduje fotografický život a aktivity od jeho samotného vzniku. V Ružomberku už od začiatku 20. storočia pracovalo viacero fotografických ateliérov. Živnostenská fotografia tvorila serióznu ponuku služieb s vysokou dávkou dôležitosti.
Záujem o nový fenomén, akým sa fotografia stala, sa rozšíril neskôr aj o amatérov. Vzniklo aj prvé fotografické zoskupenie, ktoré sa podľa svojich stanov „bude zaujímať o fotografiu nie po živnostnícky.“ Dnešný Fotoklub RK 1924 bude mať zanedlho 100 rokov.
Liptovské múzeum
Kapacitou svojich výstavných priestorov poskytlo múzeum množstvo príležitostí pre vystavenie fotografií s viacerými súvislosťami. Súborné výstavy fotografických združení, národné výstavy na viacerých úrovniach, fotografické súťaže, najmä fotosalóny Strom a Fotoforum.
Ťažiskovým iniciátorom a organizátorom všetkých pohybov sveta fotografie v našom meste bol vždy, najmä pri ich prameni, Fotoklub. Aj mnohé výstavy jednotlivých autorov s uvedením ich tvorby, si musí pripísať na vrub svojich zásluh. Tak voči svetu fotografie, ako aj v pohybe kultúry mesta.
Otriasol sa z nepriazne
V symbióze s autoritou múzea vzrastal Fotoklub do tvárnej a tvorivej krásy. Predovšetkým vďaka chápajúcemu a prajnému postoju riaditeľov Ladislava Csereia a Ivety Zuskinovej.
Nové vedenie pod Michalom Kovačicom napína všetky plachty tohto pomyselného starého, 110-ročného, korábu pod priazeň
vetra dobrej vôle. A kde je vôľa, tam je i cesta.
S výstavou Moje svety, košickej autorky Ľubice Kremeňovej, prijal Fotoklub symbolickú ruku na ďalšiu spoluprácu s múzeom.
Odniekiaľ niekam
„V predchádzajúcich rokoch sme v týchto priestoroch robievali 10-11 fotografických výstav ročne,“ povedal Štefan Ižo pri otváraní výstavy fotografií 30. júla, o veľkom aktívnom úsilí Fotoklubu na galerijnom poli. Z ťažko pochopiteľných dôvodov bola táto šnúra pretrhnutá, s cestou nikam. Fotogaléria prevažne zívala prázdnotou. Práve výstavný priestor, v čulom rytme obmieňania, oživuje stálu ponuku múzejných expozícií a aktívne narúša určitý stereotyp, napomáha návštevnosti.
Moje svety
Nafúkať vyfučané koleso limuzíny kultúrneho života po defekte z pandemickej uzávery nebude ľahké. Siahnutím po atraktívnej tvorbe, nemenej atraktívnej fotografky, chce Fotoklub horúcou záplatou zalepiť dlhodobú dieru a pomôcť štartu umeleckých a kultúrnych aktivít, tak v múzeu, ako aj v meste.
Vo svete amatérskych fotografov a cestovateľov je Ľubica Kremeňová známa až-až. Rovnako s nadšením prijíma ponuky na podujatia v ružomberskom Fotoklube, ako aj výzvy medzinárodných fotografických súťaží. A povedzme si rovno, žien, a ešte takých, v tejto oblasti až tak veľa nie je.
Akých?!
Teraz by bolo namieste, uviesť akých. Vo svojom životopise Ľubica Kremeňová uvádza, žeby sa tohto roku mala dožiť 6-krížikového jubilea. Už pri letmom pohľade na ňu, by sme museli hneď povedať, že si teda rada pridáva roky. Pri odbornom pohľade autora tohto článku treba skĺznuť do suchej roviny konštatovania, že vyzerá dobre, tak ako nikdy predtým. Ale nie žeby niekedy vyzerala, nedajbože, zle...!
A to je práve tým, že dámu fotografku zdobia nielen šaty, ktoré má na sebe, ale aj tie, ktoré ušila v podobe vystavených fotografií. Minimálne dvakrát zaodetá Ľubica Kremeňová môže tak odhaliť veľa. Predovšetkým zo svojho vnútra, citov a dojmov. Sama priznáva, že fotografuje všetko, čo ju osloví. Aj preto sa mihoce s fotoaparátom takmer vo všetkých kútoch sveta.
Len takú návštevu Islandu si rada trikrát zopakovala. Nepohrdne ani Liptovom, na ktorý sa už teraz teší, cez pripravované medzinárodné stretnutie fotografov, INTERfotoPLENER Liptov, Fotoklubom RK 1924 začiatkom septembra.
Ku svetu pristupuje bezprostredne a vecne. Skôr bázlivo a s úctou k objavovaniu čaru krásy okolo. Získala aj fotografické tituly, ktoré si tak s obľubou jej mužské náprotivky pri svojich menách uvádzajú, ani čoby boli akademické. Zato takýto má ona z vysokej školy veterinárskej.
Ani tento však pri jej mene nestretneme. Správne chápe život, že nie je o pávom perí, ale o hĺbke duše. Tú jej si môžeme na výstave Moje svety prečítať. Potrvá do konca septembra.
Nemožné možné
Za krátky čas prešlo Liptovské múzeum výraznými zmenami.
Trochu neprístupne pôsobiaca budova spriechodnila svoj vstup pre všetky zdravotné, ako aj vekové, skupiny návštevníkov. Už na viacerých miestach sa písalo, že sa vybudoval výťah v interiéri, opravilo schodisko vstupu a doplnilo zábradlím, tiež aj výťahom pre vozíčkarov. Zmeny na hranici údivu a samozrejmosti. Až sa chceme sami seba opýtať, že kde sme boli doteraz. Samozrejmé zázrakom sa stáva a nechce sa mi opakovať z úvodu veta o ceste a vôli.
Veľký príklad na malej ploche by mohol poslúžiť v mnohom, najmä v našom malom meste veľkých možností..!
Výzvy života
Život je úkolový vedúci, ktorý pred nás dennodenne kladie výzvy a úlohy. No, čo už.
Zhostiť sa ich môžeme, či ako zanietený fotograf, prinášajúci správu o svete a živote alebo aj pozvánku doň.
Takisto, ako vedúci pracovník so zodpovednosťou na svojom mieste. Komu dali bohovia úrad, tomu dali aj rozum, zvykli hovoriť už v starovekom Grécku.
Ak by sme to rozšírili, nie každý, kto má fotoaparát vie fotografovať a nie každý... Ale to sme už inde.
Čítajme knihu Život, najmä v kapitole Kroky a vzťahy...!
(reportáž sme zverejnili v Ružomberskom hlase č.16/2021)

Vyhľadávanie

Utorok 19. marec 2024
0:0:0
Online: