SÚPISKA MUŽSTVA

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto/koláž autor) - Starý vtip hovorí, ako sa pýta futbalista pri spovedi kňaza, či je aj v nebi futbal. Keďže mu tento nevie hneď odpovedať, odkáže ho na zajtra, že sa opýta priamo Všemohúceho. Na druhý deň mu odpovedá - áno, je a rátajú s tebou - v túto nedeľu nastupuješ na zápas. Cesty života, aj osudov v ňom, sú rozmanité, trochu podobné a veľmi rozdielne. Kompromis ani úľavu život vo svojom behu nenosí. Načo sa zdržovať.
Traja mušketieri
Pred rokom odišiel zo života Jozef Vengloš, jedna z výrazných osobností slovenského aj medzinárodného futbalu. Narodil sa v Ružomberku 18. februára 1936 a nebyť toho, že sa jeho prvé kontakty so športom, futbalom, rozbehli práve tu, mohol sa jeho život uberať iným smerom.
Venglošov rodný dom stojí na Plavisku, na rohu s Bottovou ulicou.
Len o pár domov poniže sa narodil jeho rovesník a spoluhráč, neskôr kmotor, Staňo Surový.
Pravá spojka, záložník, v ružomberskom mančafte.
Z domu, povyše toho “venglošovie,” ako ho doteraz starší Plavišťania volajú, pochádzal zase ďalší rovesník-futbalista Vlado Bystričan. Všetci ho však volali Miňo. Dlhé roky hrával ako ružomberský obranca s číslom 2 na drese. S výraznou postavou býval predposlednou inštanciou a neraz konečným riešením valiacich sa útočníkov. Ako dorastenec vyhrával bežecké preteky po celej republike. Známy je trochu kuriózny prípad, keď sa na našom vtedajšom štadióne s atletickou dráhou cez polčas futbalového zápasu A-mužstva organizovali, na vyplnenie prestávky, bežecké preteky. Miňo, po odohratom polčase nešiel do šatne, ale si požičal od niekoho gumové trampky a preteky, už ako bežecký veterán, vyhral.
Škvára rajčuly
V období po vojne sa v Ružomberku športu ani nedalo vyhnúť. Neuveriteľne skromné podmienky priamo akoby podnecovali ku športovým pouličným aktivitám aj ambíciám.
Veľká túžba, ako aj obdiv sa s úctou obracal už len ku takej lopte.
Príležitosť športovému rastu poskytovala škvárová plocha, známa ako rajčula. Miesto, pôvodne určené jazdeckému výcviku cisárskych oficierov, reitschule. Neskôr tam bol dobytčí trh. Keď sa osadili bránky, nabrala sa podoba futbalového ihriska. Čo viac si môže dorastajúce dieťa želať.
Aby sme nemýlili čitateľa, jedná sa o dobu dávno minulú, nezahltenú dnešnými obrazovkami rôznych rozmerov. Hodnotový a záujmový svet bol postavený úplne inak voči tomu dnešnému.
A.C. Sparta Plavisko
Z poklaničnej knihy A. C. Sparta Plavisko, ktorej vzácny originál sa ocitol v držbe autora tohto článku, sa môžeme o tej dobe dozvedieť viacero vecí.
V prvom rade je to ohromujúci fakt, že v Ružomberku, približne v rokoch 1948 - 1955, bolo niekoľko uličných futbalových klubov.
Takmer každá ulica alebo časť mesta, mala svoju futbalovú jedenástku, etablovanú vlastným pomenovaním.
Š.K. Zámostie, Š.K. Tatran Riadok, Š.K. Solo, Š.K. Mlynská alebo Poľná.
Kluby hrali medzi sebou pravidelné zápasy alebo turnaje.
Nevieme ako iní, ale A. C. Sparta Plavisko viedla kartu každého hráča, registrovala príspevky a výdaj legitimácie. Mala aj vlastné razítko.
Materský klub a prestup
Práve v tomto klube, ktorý sa v jeho životopise neuvádza, nastúpil, ako v prvom, Jozef Vengloš. Zo zápisov sa môžno dozvedieť a tiež od pamätníkov-kamarátov, vynikal neústupčivou povahou. Inak sa tomu hovorí aj škriepnou.
Azda aj toto potvrdzuje ten fakt, že to v organizačných futbalových štruktúrach ďaleko dotiahol.
V kapitole “Historické udalosti” doslova čítame: "1950. Tohto roku vo februári člen nášho klubu J. Vengloš po nedorozumení prestúpil do klubu Š.K. Tatran Riadok.
Aj tohto roku bolo odohrané hodne zápasov. Výkon nášho mužstva sa zlepšil, keď v júli sa vrátil J. Vengloš do materského klubu,”
Slovo “materský” má v tomto prípade osobitú príchuť.
Rok založenia
“Dňa 29. 12. 1948 bol založený náš klub. Tohto roku bolo zohrané veľa zápasov, z ktorých sme vyšli väčšinou ako víťazi. Boli zakúpené dva staršie fodbale, jeden sa úplne zodral a druhý niekto cudzí ukradol. Ten rok určite bol najúspešnejší vôbec v našej kariére.”
Treba mať na zreteli, že sú to texty 10 až 15-ročných detí, ktoré úprimne prežívajú svoje športové zanietenie.
Dar k narodeninám
“1952. Veľkou udalosťou bolo prirodzene pribudnutie nového žltého-pekného fodbalu do nášho inventáru. Dňa 18. júla dostal ho člen nášho klubu S. Surový. Ten istý deň s novým fodbalom vysoko sme zdolali Riadočanov.
I tento rok - ako ostatné, bol úspešný.”
Úroveň hodnôt
Nová voňavá kožená lopta by už zrejme u našej mládeže dôvod na radosť nevyvolala. Nielen preto, že sa už z odolnej, pravej, kože nevyrába. Vyrába sa zato iný svet.
Tento text nezmení jeho smerovanie. Nezmení ho ani František Dian, telovýchovný pedagóg. A tiež nie preto, že sa teraz rád venuje histórii.
Život a dejinný tok v ňom, si svoju naberačku polievky “pokroku” z ruky nepustí. Ochucuje svojím korením, námietky nepripúšťa.
“Something is rotten, in the state of Denmark,” hovorí
Shakespearov princ Hamlet. Teda, že je niečo zhnité v štáte Dánskom. Známa veta vyjadrujúca podozrenie.
Neviňme teraz ten štát, povedzme rovno, že všade.
Chceme, či nie, športová ambícia, osobná prestíž, až tak veľmi rozšírená, v celospoločenskom meradle, nie je.
Ale, povedzme aj to, že sme, v našom meste, boli niekedy úprimnejší, živší a bližší.
Vedeli sme, kto býva na Riadku, a kto chytá v bránke za Mlynskú.
Koho na pravé krídlo
Bude tomu 60 rokov, ako futbalový Ružomberok postúpil do 2. celoštátnej ligy.
Akí by to boli mušketieri, keby nemali štvrtého. Zo Šintavy prišiel do ružomberského útoku s číslom 11 Vilo Uhrovič. Hovorili mu aj tancmajster. Koncový hráč s povinnosťou smerovať loptu do brány súpera. Spojku mu robil a gólové prihrávky aranžoval Staňo Surový. Vilo bol postihnutý celoživotnou potrebou športovať. Hrával tenis a najmä zanietene stolný tenis. Z vlaku života vystúpil, ako jediný z tejto štvorice, práve v Ružomberku, 31. januára 2022.
Prestup bez zmluvy
A jedno, kde zápas prebieha. Na škváre, tráve alebo len tak, v živote. Hlavný rozhodca vždy jeho koniec odpíska.
Docent PhDr. Jozef Vengloš (1936-2021) po bohatej pedagogickej a športovej kariére zomrel v Bratislave.
Stavebný inžinier Ing. Stanislav Surový (1937-2021), zamestnanec podniku Interhotely Ružomberok, už ako 27-ročný stavbyvedúci, viedol výstavbu lanovky na Malino Brdo a hotela Hrabovo. Neskôr, po viacerých pracovných zastaveniach, odišiel v 40. rokoch svojho života do Švajčiarska, kde aj zomrel.
Jeho bratranec, tiež stavebný inžinier, Ing. Vladimír Bystričan (1939-2021) po pracovnom a športovom pôsobení v Ružomberku, sa odsťahoval do konca života do Bratislavy.
Prestup štyroch ružomberských futbalistov do klubu inej dimenzie prebehol do jedného roka.
Futbalový mág Jožo Vengloš nechce si dať pokoj od futbalu ani na druhom svete. Ako nie raz, aj tu píše súpisku mužstva na zápas. Kamaráti, prví spoluhráči, tam chýbať nesmú...
Po uzávierke tohto čísla prišla správa, že zomrel ich ďalší spoluhráč. Juraj Guoth, vo veku 85 rokov. Bol bratom slávneho hokejistu Stana Mikitu, po ktorom je v našom meste pomenovaný zimný štadión.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.3/2022)