Byť blízko mladému človeku...

RUŽOMBEROK (Michaela Milá, foto T2/Anton Kulan) - Gymnázium svätého Andreja si bude v tomto roku pripomínať 30. výročie svojho založenia. Zriaďovacia listina školy pochádza z júna 1992 a prvým školským rokom bol rok 1992/1993. Od toho času až podnes boli riaditeľmi školy: Štefan Hatala, Anna Paruleková, Stanislav Bella, Elena Slaná a súčasný riaditeľ Kamil Nemčík. Samotnému výročiu školy sa budeme v tomto roku v našich novinách určite ešte venovať. V tomto čísle vám ale prinášame rozhovor s posledným z menovaných riaditeľov – Kamilom Nemčíkom, ktorý pôsobí na tejto pozícii od roku 2012 – a teda už presne 10 rokov. Začiatkom februára tohto roka sa mu začalo tretie funkčné obdobie (do 2027).
Pán riaditeľ, ako si spomínate na úvodné obdobie, kedy ste sa stali riaditeľom školy?
"Na začiatku prišlo v podstate pozvanie, aby som do tejto služby vstúpil. Spomínam si na to ako na obdobie plné dôvery a povzbudzovania. Prvé kroky boli spojené s oboznamovaním sa so základným fungovaním a nastavením v systéme školstva z pozície riaditeľa. Dnes to vnímam v podstate ako zmenu práce, pretože z učiteľa sa z vás stane človek, ktorý je zodpovedný nielen za triedu, ktorú má pred sebou, ale hneď za všetkých žiakov, kolegov, zamestnancov, za komunikáciu smerom dovnútra i navonok a mnohé ďalšie veci. Prijal som to s vedomím, že v tom nezostanem sám a dodnes mám široký okruh ľudí, vďaka čomu aj tie náročnejšie úlohy idú ľahšie."

Bolo niečo, čo vás po vašom nástupe na túto pozíciu prekvapilo?
"Príjemne ma prekvapuje ochota ľudí spolupracovať. Tu mám na mysli ochotu učiteľov, ktorí prichádzajú s námetmi ako zlepšiť vyučovanie vo svojom predmete. Všetky tieto námety sú zdrojom ďalších krokov. Niektoré sú jednoduché, pretože stačí niečo zakúpiť alebo pomôcť zorganizovať, niektoré sú zase väčšou výzvou, lebo je potrebné urobiť viac krokov, kým vidíme výsledky. Na druhej strane je tu ochota žiakov, ktorí chcú seba i školu posúvať vpred. Mnohé nápady, či už cez Žiacku radu, alebo individuálne cez triedne kolektívy majú podobný scenár ako tie učiteľské. Vítam tento spoločný pracovný priestor, lebo na ňom je možné stavať budúce plány, vízie, premeny."
Mali ste vtedy nejaké plány, ktorými ste chceli - v akejkoľvek oblasti - inovovať zaužívané procesy? S odstupom 10 rokov - podarilo sa vám vaše vtedajšie predstavy naplniť?
"Iste som chcel priniesť aj niečo jedinečné, z čoho sa podarili veci, o ktorých som ani nesníval. Hneď v prvom roku to bol ústretový krok zriaďovateľa, ktorým je Spišské biskupstvo, keď nám pridelil vlastného kňaza pre školu, a tak si mnohí žiaci spájajú s pobytom v škole aj mená školských kaplánov, prvého o. Petra Nákačku a terajšieho o. Floriána Volfa. Vďaka tejto prítomnosti sme pripravili a realizujeme úvodné víkendovky pre prvákov, známe ako V13-stky, ktoré sú určené na vzájomné spoznávanie sa, a doteraz nimi prešlo viac ako 700 žiakov. Okrem toho sme začlenili do života školy projekty neformálneho vzdelávania - žiacke konferencie, ktoré sa tešia veľkej obľube, aj keď príchodom korony sa mnohé veci obmedzili. Spomeniem tu aj rozvojové projekty, napríklad projekt DofE - Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu, v ktorom žiaci môžu osobnostne rásť, čo v Ružomberku môžu zažiť žiaci zatiaľ len v katolíckych školách. Poradilo sa nám kúpiť budovu telocvične, založiť vlastné Centrum voľného času pri GSA, v ktorom dnes funguje 16 krúžkov a ďalšie mimoškolské aktivity, k čomu pomáhajú aj vynovené priestory školy, kde dominuje obnovená školská telocvičňa, oddychové zóny v priestoroch školy, otvorená školská knižnica, či školská kaplnka Ducha Svätého.
Ako by ste sám zhodnotili Vaše 10-ročné pôsobenie v pozícii riaditeľa školy?
Som vďačný za každý rok a krok, ktorý sme spolu s učiteľmi, zamestnancami, žiakmi, absolventmi a rodičmi prešli. Vďaka rôznosti spolupráce sa nám podarili pekné diela, vďaka spolupráci aj tie ťažšie momenty sme spoločne zvládli. Som vďačný za stabilné prostredie, v ktorom si vzájomne pomáhame, aby sme dokázali žiakov pripraviť na život na vysokých školách a v živote."
Desať rokov v živote Gymnázia svätého Andreja je vlastne tretina existencie tejto školy. Poviete našim čitateľom zopár z vašich najzaujímavejších zážitkov za toto obdobie, ktoré sa týkajú školy, študentov, kolegov či spoločných skúseností?
"Najvtipnejšie momenty boli v úvode, keď ľudia prichádzali a čudovali sa, že s nimi sedí riaditeľ - neviem akú mali predstavu, ale dostal som ich vekom. Tieto príhody sa, samozrejme, čím ďalej, tým viac vytrácajú (úsmev). No a asi najsilnejšie momenty sú tie, keď za vami príde žiak a povie vám, že vďaka tej danej aktivite sa mu otvorili oči a on vie, čo by chcel ďalej robiť. A vy potom len sledujete jeho cestu, ako našiel zmysel svojho života. Týchto momentov zažívam niekoľko počas školského roka a sú vždy príjemným, niekedy úsmevným zastavením sa, pretože prichádzajú neplánovane, a o to srdečnejšie. Druhým momentom, ktorý je silný, je z druhej strany situácia, keď dokážeme objaviť v trápiacom sa srdci študenta plamienok, ktorému potom môžeme pomôcť, aby sa rozrástol. Myslím tu na všetkých, ktorí potrebujú našu pomoc, lebo sú zranení životom a potrebujú našu pozornosť a priateľstvo. Myslím, že v základe je škola postavená veľmi priaznivo aj v tejto hlboko ľudskej službe - byť blízko mladému človeku dneška, ktorý často potrebuje, aby ho niekto vypočul a posunul v živote ďalej."

Čím momentálne žije gymnázium a jeho riaditeľ?
"V súčasnosti sa pozeráme na vzdelávacie prostredie, ktoré by sme chceli premieňať pre potreby 21. storočia. Pripravujeme jazykové laboratórium, kde by sme chceli základné myšlienky tejto premeny predstaviť, a následne spolu so žiakmi a učiteľmi budeme dizajnovať modelovú triedu - zostavenie triedy tak, aby spĺňala požiadavky na náročnosť vyučovania - viac interaktivity, viac miesta na relax, ...a viac prezradíme, keď to dokončíme. Veľkou výzvou je aj toto celé pandemické obdobie, pretože pred nami stojí zodpovedanie otázky „Ako ďalej s aktivitami, ktoré sú súčasťou života GSA?“ a pandémia ich ovplyvnila - futsalový turnaj Andrejcup, konferencie pre žiakov, víkendovky, výmenné pobyty s partnerskými školami a podobne. Niektoré veci sa dajú nahradiť on-line prostredím, ale úprimne, nič nenahradí tú reálnu ľudskú skúsenosť osobnou prítomnosťou. Verím, že v tomto objavíme aj spôsob ako osláviť 30. výročie založenia školy, ktoré si pripomenieme už v tomto roku v mesiaci jún."
Čo by ste do ďalších rokov popriali Gymnáziu svätého Andreja?
"Škole prajem veľa ochotných ľudí, ktorí tu nechajú časť svojho života pre službu iným. Prajem každému, aby tu našiel miesto, v ktorom nielen dospeje, ale v ktorom už prinesie úžitok ostatným svojou angažovanosťou, príkladom, či pomocou. Nech má dostatok žiakov a učiteľov, ktorí budú spolu prežívať radostnú každodennosť školského života. Aby si každý mohol pokojne povedať, že moja voľba, ktorou bolo GSA, je tou voľbou č. 1."