Fulla v umeleckom rozpuku
Piatok 2. december 2022,
celkovo: 17801925 čitateľov
online: 19 čitatelia
tel: 044 / 431 36 48
mob: 0907 915 380
weblab
Ružomberský hlas na facebooku  Ružomberský hlas na twitteri

Loading
pridaj inzerát, pošli odkaz redakcii
nezabudni uviesť kontakt a číselný kód
+=

21. november 2022 | 10:40
V stredu 23. novembra sa uskutoční ustanovujúce zasadnutie Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja.
21. november 2022 | 10:40
Spoločnosť Mondi SCP Ružomberok zaznamenala v minulom roku tržby na úrovni 588 mil eur, z toho bol čistý zisk viac ako 9,6 milióna eur.
18. november 2022 | 10:12
Šláger Niké extraligy v basketbale žien medzi MBK Ružomberok a Piešťanskými Čajkami, sa odohrá v Koniarni v sobotu 19.11. od 18:00.
18. november 2022 | 10:11
Spoločnosť WEBLAB finišuje s prípravou novej verzie internetovej stránky Ružomberského hlasu. Spustená bude počas najbližších dní.
18. november 2022 | 10:10
Dnes vychádza nové číslo Ružomberského hlasu (22/2022). Nasledujúce vydanie, predposledné v roku, bude v predaji od 2.12.
aktuálne číslo: 2022 / 22 (18. november 2022)
anketa
Ste za celoročný zákaz používania zábavnej pyrotechniky v Ružomberku (bez silvestrovskej výnimky)?
áno
[204h:78%]
nie
[56h:22%]
celkovo hlasujúcich: 260
kontakty
email: redakcia@rkhlas.sk
tel: 044 / 431 36 48
šéfredaktor: Mgr. Michal Domenik
mobil: 0907 915 380
redaktor: Ing. Ján Sokolský
mobil: 0918 344 358
redaktorka: Mgr. Michaela Milá
mobil: 0905 849 453
odporúčané stránky



Fulla v umeleckom rozpuku

18. apríl 2022 | 09:43 | 1251

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Jedna z najvýznamnejších osobností, ktorá sa v Ružomberku narodila je nesporne Ľudovít Fulla. Maliar, grafik, ilustrátor, výtvarník telom aj dušou. Ale aj spisovateľ, básnik. Umelec. Narodil sa 27. februára 1902, pred 120 rokmi. Fulla je značka kvality. Spája sa s etapou umeleckého obdobia ako aj Slovenskom. Fulla je hodnota umeleckého a kultúrneho života. Fulla je Ružomberčan.

Dobový obrázok
Tanečná sála vo Fullovej krčme je v nedeľné popoludnie plná ľudí. Pomedzi tancujúce páry pobehuje malé chlapča Lajko a psík Amina. Po stene sú povešané malé akvarelové obrázky v pohľadnicovom formáte, ktoré občas zaujmú pozornosť majetnejšieho kupca až tak, že za grajciarik si niektorý kúpi.

Hracia skriňa šíri živú rytmickú hudbu, ale vie ponúknuť aj skladbu Kde domov můj.

Zaujímavé, lebo ešte o Československej republike ani vojne, nechyrovať a Titanic ešte len stavajú. Pichliačikový, meter široký valec, spúšťa hru na jednotlivé nástroje. Občas sa zastaví, tak to musí rýchla obsluha v osobe Lajka operatívne vyriešiť a vytiahnuť kľukou ťažké olovené závažie za skriňou do výšky, aby svojou tiažou opäť spúšťalo hrací mechanizmus. Kľučkou na boku sa vyberie jedna z 8 skladieb valca, druhou sa prípadne pridá tempo a hlasitosť.

O sebe
Ľudovít Fulla vo svojej autobiografickej knihe Okamihy a vyznania prezrádza mnohé zaujímavé momenty zo svojho života. Komponuje ich do mikropríbehov a neraz dopĺňa vtipnou a najmä zdarilou vlastnou poéziou.
Jeho spomienky sú aj dôkazom toho, ako si vedel vážiť každú prežitú chvíľu, jej hodnotu, ako aj vzťahy, ktoré sprevádzajú život.
Empatické a reflexívne prežívanie obohacuje ducha, ktorý vstupuje do umeleckého diela. Vzniká jeho hodnota.

Krčma u Fullov
Nová stavba krčmy U Fullov, keď stará budova musela ustúpiť budovaniu ulice, dostala secesnú podobu. Jeden z mála domov v Ružomberku, ktorý sa mohol pochváliť aktuálnym modernizmom práve tejto doby. Nový dom bol väčší, honosnejší. Mal obchod s mäsom a údeninami, a tiež viacej obytných priestorov. Stojí dodnes. Za domom bola ešte veľká záhrada a kus role.

S milovanými rodičmi, matkou Žofiou a otcom Leopoldom, krčmárom a mäsiarom, vyrastal, v blízkosti kočišov, tovarišov a slúžok, budúci národný umelec. A tiež spolu so sestrami.

Každú voľnú chvíľu mimovoľne vypĺňal kresbou lebo maľbou.

Prvý ateliér mu otec zriadil práve v ich dome na poschodí.

Útek naboso
Rád chodieval ku starým rodičom na prázdniny do Tvrdošína, odkiaľ bola jeho matka. Sem viedol aj jeho útek z domu pred hrozbou zlého vysvedčenia.

Svoje školské roky, navyše s vyučovacím maďarským jazykom, spomína, ako plné trápenia, na hrane prepadnutia.

Takže v zlej predtuche študijného výsledku na piaristickom gymnáziu, bojac sa otcovej výplaty, poďho bosý na Oravu ku starkým.

Jediný predmet, ktorý doslova miloval, bolo kreslenie. Otec veľmi dbal o jeho študijný prospech. Zabezpečil mu aj doučovacie kondície u staršieho spolužiaka, ktorý si mohol takto korunkou prilepšiť. Špekulant Lajko šikovne zneužíval študentovu sociálnu núdzu a podplácal ho safalátkami z otcovho obchodu, aby mohol ufrngnúť medzi kamarátov beťárstva vyvádzať.

Kamarátov-vrstovníkov mal z vyšších tried, a to len preto, že ani raz neprepadli. Niekoľko pokusov, naučiť sa hru na husle, stroskotali v beznádejnej snahe.

Stredoškolák
Neskôr prestúpil z ružomberského gymnázia na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne. Najmä preto, aby mal niečo užitočné v rukách. O maliarstve nechceli doma ani počuť. Už ako odrastený chlapec zvládal veľmi slušne techniku akvarelu. Nespokojil sa s miestnou ponukou materiálu a kvalitné akvarelky si objednával z Budapešti, rovnako ako grafický papier.

Veľmi sa potešil priateľskému prostrediu, ktoré v podmienkach novej Československej republiky sprostredkúvali českí pedagógovia. Ako spoluzakladateľ kultúrneho spolku Komenský, záujmovo načieral k divadlu, najmä bábkovému. Vytváral bábky, maľoval kulisy, napĺňal sa farebnosťou, očarúval rozprávkami.

Močiar a bieda
Prijímačkami na Akadémii výtvarných umení v Prahe neprešiel. V tom meste sa ocitol až o rok, na známej UMPRUM-ke, keď sa predtým venoval štúdiu na bratislavskej škole Gustáva Malého. V prostredí umeleckopriemyselnej školy sa potom cítil ako ryba vo vode. Prísna a náročná disciplína tejto školy vyhovovala jeho puntičkárskemu naturelu. Tvorivosťou aj štúdiom naberá vzťah ku knižným ilustráciám, začína s linorytmi.

Tu sa spriatelí so spolužiakom Mikulášom Galandom,
s ktorým spoločne zdolával úskalia, tak umeleckého, ako aj študentského života. Museli sa opierať o pomoc svojich rodičov, „lebo v tom čase sa držala bieda mladých umelcov ako žaba močiara.”

Po odchode do Bratislavy si práve v tejto oblasti hľadá svoje existenčné uplatnenie. „Neskoršie som ponúkal svoje práce skoro zadarmo, ale vydavatelia nechceli o nich ani počuť,” spomína na svoje začiatky Fulla.

Stále, už od čias štúdií, nosil v sebe nádej na knihu plnú farebných obrázkov.

Farebná tlač bola v tej dobe veľkou vzácnosťou. „Nazdávam sa, že vy hádam ani umelcom nie ste,” prišla mu odpoveď od jedného zadávateľa reklamnej zákazky.

Ilustrátor a pedagóg
V Bratislave sa mu ušla príležitostná práca ilustrátora humoristického časopisu Dereš, ktorý vydával jeho švagor. Potom učil na meštianke v Senci a gymnáziu v Malackách.
Štátnym profesorom bol menovaný ministerstvom školstva na Škole umeleckých remesiel, pre výučbu figurálneho kreslenia a dekoratívnej maľby.

Do pedagogického kolektívu pristúpil aj Mikuláš Galanda, Fullov priateľ a súputník jednou veľkou slovenskou umeleckou epochou.

Na spolužitie aj spoluprácu z tejto doby sa viaže aj Fullova spomienka: „Keď zablúdil do nášho ateliéru kúpychtivý slovenský človek a videl naše diela, s hrôzou sa chytil za hlavu a bez slova vybehol na schodisko a nezastal hádam ani na ulici. Netreba sa čudovať. Veď my sme sa už vtedy prehrýzli slovenským oštiepkom a nazreli do sveta. Nuž tak, boli sme nepochopiteľní, zavrhnutiahodní, moderní a čo ja viem ešte akí.”

V budúcom čísle
Ľudovít Leopold Fulla sa cieľavedomým umeleckým zanietením vypracoval na výrazného predstaviteľa umeleckého smeru kubizmus.

V budúcom čísle RH (22. apríla) prinesieme spomienky na ďalšie prežívanie jeho života.

----------------------

(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.7/2022)
Vydáva Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s., Ružomberok.
Webstránku RH zabezpečujeme v spolupráci s Oddelením informačných technológií Mestského úradu v Ružomberku.
Šéfredaktor a DTP design Mgr. Michal Domenik, redaktor Ing. Ján Sokolský. Povolené Registračné číslo 1/92.
Adresa: Bjornsonov dom, Námestie slobody 10, 034 01 Ružomberok. tel. 044 / 431 36 48.
Uzávierka príspevkov je vždy v piatok, týždeň pred aktuálnym vydaním novín.

TOPlist