ROZLÚČKA S RUŽOMBERKOM

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto Anna Tomčíková) - Chrámový priestor evanjelického kostola v Ružomberku, dielo architekta Dušana Jurkoviča, bol za dobu svojej existencie svedkom mnohých udalostí a podujatí. Koncertov, mediálnych prenosov pre rádio a televíziu, zvukových hudobných nahrávok. Predovšetkým však Služieb Božích, ktoré sú v našom meste s pochvaľne štedrým záujmom aj navštevované.
Koniec etapy
Končiaci októbrový dátum býva v evanjelickej cirkvi augsburkého vyznania spájaný s výročím reformácie. Ten tohtoročný sa spojil aj s nie príliš príjemným momentom života. Rozlúčkou. Služby Božie boli v nedeľu 30. októbra pre farára Davida Bázlika a jeho manželku a “kolegyňu” v oltárnej službe, farárku Ilonu, poslednými pod ich liturgickým vedením v Ružomberku.
Pätnásť rokov pôsobenia na jednom mieste vyvolá návyk a sympatie prítulnosti, zvyku a priateľskej potreby kontaktu. Práve toľko venovali manželia Bázlikovci farárskej službe v Ružomberku. Život je zmena a pokročiť treba aj k novým výzvam, ktoré ponúka.
Povolanie kňaza je práca bez limitu pracovnej doby. Ako hlásateľ božieho slova, úväzok a záväzok na celý život. A zároveň život pod lupou okolia, spoločnosti.
Ako verejne činná osoba, nemôže si dovoliť poľaviť svojím postojom, či správaním.
V živej pamäti
Možno povedať, že ružomberskí evanjelici mali v historickom pohľade šťastie, priam božiu priazeň, na osobnosti kňazov, ktoré sídlili na fare v Ružomberku.
Najdlhšie, 38 rokov, držal evanjelický cirkevný zbor v našom meste Gustáv Plavec.
Kazateľstvo už tradične patrí k silnej výbave kňazov evanjelického prostredia. Nielen v ňom bol silnou a výraznou postavou Daniel Midriak.
Sugestívny jeho hlasový prejav, v polohe bass, sa priam vynímal v spevavej,
ale aj recitačnej forme. Svojou spoločenskou angažovanosťou vstúpil v prevratovom roku Nežnej revolúcie aj do politického diania. Aktívne reflektoval vznik politických formácií, ako VPN a KDH. V Ružomberku pôsobil zdanlivo krátkych 7 rokov. Napriek tomu sa výrazne zapísal nielen do evanjelickej ružomberskej spoločnosti a ostáva v živej pamäti súčasníkov.
Martin Šefranko prebral po ňom ružomberskú faru v roku 1994. V nových podmienkach slobody čakali aj samotný kostol rekonštrukčné práce, najmä riešenie kúrenia.
Vo svojej kňazskej činnosti sa Šefranko prejavoval ako hĺbavý kazateľský typ.
S kázňou vystúpil aj v kostole sv. Ondreja.
Práve v tomto období sa začína aj aktívny rozvoj ekumenického hnutia.
Vo februárových Dňoch modlitieb za jednotu kresťanov, Martin Šefranko rozvíja spoluprácu s katolíckym farárom Alojzom Kostelanským a Bratskou jednotou baptistov. Pomocnú ruku podáva pri organizovaní viacerých umeleckých podujatí, najmä koncertov. V neskoršom období vzniká Katolícka univerzita a jedna z jej prvých katedier, Katedra hudby, nachádza koncertný priestor aj v ružomberskom evanjelickom chráme. Vystupujú ružomberskí umelci, ako kňaz a huslista Rastislav Adamko, organistka Zuzana Zahradníková alebo spevácka hviezda Miriam Žiarna. Šefrankova osobná známosť so slovenským virtuózom v hre na violončelo, Jozefom Luptákom, umožnila predstaviť viacero hudobných koncertných vystúpení z jeho produkcie.
David a Ilona
David Bázlik osobnostne nadväzuje na svojich predchodcov. Pokračuje v nastúpenej ceste a rozširuje pastoračnú pôsobnosť. S manželkou Ilonou sa nápomocne delí o kňazskú službu. Ako ústretový človek je otvorený dohodám a návrhom. Tiež zdatný klavirista, má prirodzený vzťah k umeniu a hudbe. K tomu, spolu s maželkou, vedú aj svoje tri deti. Práve v Ružomberku sa ich rodina na tento počet rozšírila. Pár spoločných ich hudobných vystúpení sa blyslo aj v kultúrnom živote mesta.
Bázlik podporuje ponukou chrámového priestoru koncerty a hudobné vystúpenia. Práve jeden zo svojich posledných koncertov tu zahrala hudobná legenda Marián Varga s komorným orchestrom. Svoju koncertnú scénu tu našlo aj Trávničkovo kvarteto alebo ružomberská skupina Kéfas. Spolupráca s Katedrou hudby KU sa už stáva akoby samozrejmou. Vyúsťuje aj do rozhlasovej nahrávky vianočnej bohoslužby, v spolupráci s vtedy ešte aktívnou kantorkou Oľgou Brunckovou. Nie tak dávno mohlo Slovensko sledovať aj priamy televízny prenos evanjelických Služieb Božích z Ružomberka.
Priateľský postoj a vzťahy premosťovali Bázlikovci aj voči komunite jezuitov, s ktorými uskutočnili viaceré ekumenické pobožnosti. Zvlášť aktívny bol vzťah s pátrom Ondrejom Gabrišom. Po jeho skorom odchode na večnosť, sa bratská spolupráca podnietila s Dušanom Škrabekom, farárom a dekanom katolíckej cirkvi. Nečakaný pandemický vstup však začal limitovať všetky snahy.
Tak, ako všade, aj do života nášho evanjelického cirkevného zboru, zasiahla pandémia. Aj tu museli Bázlikovci hľadať riešenia a prinášať východiská.
K bezprecedentnému napadnutiu Ukrajiny vyjadril David Bázlik nielen postoj kňaza, odsudzujúceho násilie, ale aj chlapa, zodpovedného vlastnému svedomiu. Vyvesil ukrajinskú vlajku na priečelie kostola, ako znak sympatie a súcitu s utrpením ľudu tej krajiny. Obstáť v živote sám pred sebou je jedno z najvyšších kritérií čestného prístupu ku svetu a životu. Aj preto pomáhal, so svojím synom Šimonom, utečencom priamo na ukrajinskej hranici.
Na novú cestu
Rozlúčka s Bázlikovcami sa po nedeľnej bohoslužbe niesla v rodinnej a priateľskej atmosfére. Nechýbal smiech, ani slzy. Predovšetkým však bohatá návštevnosť kostola.
“Sme svoji,” spieva v piesni Peter Nagy. A podobný pocit sa prenáša v srdciach a pocitoch všetkých prítomných....................
....................... (celý článok sme uverejnili v RH21/2022) .........................